Dotácie pre poľnohospodárov rastú, no účinok na zisky nemajú (SME)

Spoločná poľnohospodárska politika dotačnou politikou spôsobila, že v tomto sektore sa daňoví poplatníci skladajú na najnákladnejšie udržiavanie pracovných miest, konštatoval pre denník Sme dňa 25.4.2013 Radovan Ďurana z INESS.

Finančná podpora pre poľnohospodárov u nás stúpa, míňa sa však účinku.

Naši poľnohospodári získajú na dotáciách každoročne o čosi viac. Za posledných osem rokov sa podpory vyplatené farmárom zvýšili takmer raz toľko.

Pri pohľade na výsledky ich hospodárenia je však zrejmé, že dotácie zisk sektora nepotiahli. Ukázal to materiál, ktorý predložilo ministerstvo pôdohospodárstva na rokovanie vlády.

V roku 2010 dostali naši poľnohospodári najvyššie dotácie, no ich výsledky sa pohybovali v mínusových číslach. Podobne to bolo rok predtým, keď sa sektor prepadol do rekordnej straty.

„Spoločná poľnohospodárska politika dotačnou politikou spôsobila, že v tomto sektore sa daňoví poplatníci skladajú na najnákladnejšie udržiavanie pracovných miest,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Upozornil, že dotácie pre poľnohospodárov dlhodobo prevyšujú ročné mzdové náklady celého sektora.

Zdeformovaný trh

V poľnohospodárstve neplatia podľa Ďuranu rovnaké pravidlá ako v sektoroch, ktoré pôsobia na voľnom trhu – až dve pätiny ich výnosov totiž tvoria dotácie.

„Ziskovosť bežného podnikateľa závisí najmä od jeho schopnosti uspokojiť zákazníka. Ziskovosť veľkej farmy závisí do značnej miery od schopnosti získavať a administrovať dotácie,“ hovorí.

Uznáva však, že na výsledky vplývajú aj počasie či zmeny v dotačných politikách.

„Dotácie sú príliš plošné a málo konkrétne cielené tak, aby skutočne pomohli zvýšiť efektivitu v poľnohospodárstve,“ hovorí český agrárny analytik Petr Havel.

Myslí si však, že bez dotácií by sa celý sektor dostal do straty. Takto sa farmárom čiastočne vyrovnávajú náklady, dodáva.

Okrem dotácií totiž podľa neho rastú každoročne aj ceny nájmu, energií či poľnohospodárskej techniky.

Havel upozorňuje, že negatívne na efektivitu sektora pôsobí aj lobovanie za dotácie.

Keď si napríklad prvovýrobcovia vylobujú viac peňazí, predávajú svoje produkty akoby za vyššiu cenu. No utrpia spracovatelia, ktorí takto musia bojovať s umelou konkurenciou.

Je za tým počasie

„Vlaňajšie hospodárske výsledky agrosektora nepriaznivo ovplyvnilo sucho,“ vysvetľuje hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Tvrdí, že pre sucho vypadla pätina úrody.

Za nízkou ziskovosťou sektora vidí aj nižšie dotácie našich farmárov, ako majú tí z Rakúska, Holandska či Nemecka. „Takto zdeformované podnikateľské prostredie má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo,“ hovorí.

Ministerstvo pôdohospodárstva obhajuje poskytovanie dotácií hlavne udržaním zamestnanosti v sektore, dobrým stavom krajiny či modernizáciou fariem.

Vlaňajší výsledok pripisuje hovorkyňa rezortu Zuzana Gulová poklesom produkcie, zmenami v rozdeľovaní podpôr či znížením úrody obilnín, kukurice či zemiakov.

„Predpokladáme, že najviac podnikov hospodári v intervale zisku do 40­tisíc eur na podnik,“ povedala.

Našim potravinárom sa vlani veľmi nedarilo

Výrobcov potravín trápi hlavne tlak odberateľov na ich ceny. Nepomohlo im ani zvýšenie cien v prvovýrobe.

Z čísel ministerstva pôdohospodárstva vidno, že ani slovenskí potravinári neboli na tom vlani práve najlepšie. Odhady počítajú, že zisk potravinárskeho sektora klesol medziročne o vyše štvrtinu.

Prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay za tým vidí ekonomickú krízu. Zlepšenie hospodárenia potravinárov sa podľa neho nedá očakávať, lebo dodávateľské ceny klesajú. „Slovenské potravinárstvo je ovplyvňované cenovým tlakom zo strany obchodu,“ hovorí.

Na to upozornil aj hovorca ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala. „Výrobcovia potravín vo všeobecnosti museli pre obchod znižovať ceny produktov,“ vraví.

Cenový index potravinárskych výrobkov poklesol  minulý rok medziročne o  4,8 bodu. Ceny poľnohospodárskych produktov – teda náklady výrobcov potravín, išli totiž pre neúrodu hore.

Potravinári nedostávajú priame dotácie tak ako farmári, no ministerstvo pôdohospodárstva ich podporuje cez Značku kvality SK. Na tú vlani ministerstvo dalo vyše 140­tisíc eur.

Na marketingové aktivity na podporu predaja domácich výrobkov išlo vyše 23­tisíc eur.

Okrem toho môžu potravinári využiť časť dotácií na rozvoj vidieka. Práve o presune časti z tohto balíka na priame platby pre farmárov rokuje ministerstvo v Bruseli. Potravinári by tak dostali ešte menej ako teraz.

Zdenka Kollárová
SME, 25.4.2013