Služby štátu pre občana zdraželi. Pozrite si porovnanie (Sme)

Denník Sme priniesol dňa 27.3.2014 informácie o tom, koľko stojí ročne občana Slovenska jeho štát. Bloček za služby štátu, ktorý je súčasťou projektu Cena štátu a ktorého autorom je INESS, si môžete pozrieť tu.

Špeciálny účet občanovi ukazuje, že najväčšia časť z jeho daní ide na penzie a zdravotnú starostlivosť.

BRATISLAVA. Koľko stojí občana Slovenska štát ročne a kde skončia jeho peniaze? Každý občan – od dieťaťa po dôchodcu – zaplatí štátu na daniach v tomto roku v priemere 4811 eur.

Služby štátu ho tak stoja o 107 eur viac ako vlani. Vyrátal to inštitút INESS v projekte Cenastatu.sme.sk.

Kým vlani sa účet medziročne zvýšil najmä preto, že sa zvýšili dane a odvody, teraz to bolo skôr preto, že sa o niečo zvýšila priemerná mzda.

Čo sa dá z bločku vyčítať

Aj prostredníctvom účtenky sa občan dozvie, koľko zo zaplatených daní, odvodov či poplatkov dáva štát na zdravotníctvo, dôchodky, školy či armádu. Až tretina sumy ide pritom už tradične na starobné dôchodky a zdravotnú starostlivosť.

„Bloček dáva predovšetkým informáciu, na čo všetko štát míňa a aké sú jeho výdavkové priority,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana. A tie sa veľmi nemenia.

Účet za služby štátu, ktorý robil INESS v roku 2011, napríklad ukázal, že Radičovej vláda mierne zvýšila výdavky na vedu a výskum.

„Je zaujímavé tiež vidieť, ako sa armáda stala niečím, na čom sa výrazne šetrí,“ vraví Ďurana.

Už dlhšie však vidno, že ak sa niečo v rozpočte mení, sú to najmä eurofondy.

Z bločku sa dá vyčítať aj to, že z daní zaplatíme v priemere na úrokoch na štátny dlh oveľa viac, ako ide na zabezpečenie kvality súdov. Veľké rozdiely vo výdavkoch napríklad medzi dôchodkami a súdmi naznačujú, že ak by vláda chcela zvýšiť dôchodky tak, aby to ľudia aj skutočne pocítili, bolo by to veľmi nákladné.

No a znížiť deficit, ktorý vychádza na 369 eur na občana, úsporami na dávkach v hmotnej núdzi, sa jednoducho nedá.
Účet o efektivite nehovorí

Verejnosť sa z bločku nedozvie, či štát hospodári efektívne. Ani to, či na niektoré oblasti míňa veľa, alebo málo.

„Podľa medzinárodného porovnania s vyspelými štátmi dávame podstatne menší podiel verejných výdavkov na vzdelávanie a ochranu životného prostredia,“ hovorí šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš.

Naopak, viac financujeme verejný poriadok a bezpečnosť, kde patrí napríklad polícia a súdy.

„Výdavky na sociálne zabezpečenie vrátane dôchodkov a tiež na zdravotníctvo sú približne na rovnakej úrovni ako vo vyspelých štátoch,“ dodáva Goliaš.

Šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko hovorí, že čím viac informácií o verejných financiách sa dostane k ľuďom v prístupnej forme, tým lepšie.

„No bolo by užitočnejšie a zmysluplnejšie uvádzať tieto údaje s informáciou o množstve a kvalite verejných služieb, ktoré za ne občania dostávajú, o ich medzinárodnom porovnaní či vývoji v čase. Inak sa môžu stať propagandistickým nástrojom na podporu paušálne negatívnych postojov k verejnému sektoru,“ povedal.

 
Vláda nevie hospodáriť zodpovedne

Dlh nerastie preto, že by štát investoval do rozvojových projektov, ale preto, že sa ním financujú bežné výdavky, vraví analytik INESS RADOVAN ĎURANA.

Občania zaplatia v tomto roku za služby štátu v priemere 4811 eur. Čo to číslo znamená?

„Sumu príjmov štátu prepočítanú na každého občana Slovenska vrátane batoliat a dôchodcov. Za príjmy štátu považujeme celkové príjmy štátu, z ktorých 80 percent tvoria dane a odvody zaplatené pracujúcimi, ďalej príjmy zo štátneho vlastníctva a eurofondy.“

Účet za služby štátu je o 107 eur vyšší ako vlani. Znamená to, že v tomto roku zaplatíme štátu viac na daniach a odvodoch?

„Občania by mali zaplatiť o 548 miliónov,  teda o tri percentá viac ako vlani. V tomto roku štát zaviedol daňové licencie, takže daňové príjmy rastú najmä vďaka rastu priemernej mzdy.“

Asi tretinu z daní dávame na dôchodky a zdravotníctvo. Znamená to, že dôchodcovia dostávajú vyššie penzie ako vlani ?

„Hoci väčšina dôchodcov považuje svoj dôchodok za nízky, neuvedomujú si, že ich zvýšenie je pri milióne ľudí nákladné. Výdavky na dôchodky rastú z troch dôvodov. Rastie počet dôchodcov, oproti roku 2006 je ich viac o 70-tisíc. Každoročne sa valorizujú dôchodky a rastie výška novo priznaných penzií. Výdavky na dôchodky však nie sú naviazané na výšku odvodov, z ktorých by mali byť financované. A tak aj v tomto roku len výdavky na starobné dôchodky vzrastú o viac ako 170 miliónov eur, pričom rast odvodov od ekonomicky aktívnych osôb by mal byť o 26 miliónov eur vyšší. Výsledkom je neustály tlak na zvyšovanie dotácie Sociálnej poisťovne z daní.“

A čo zdravotníctvo? Môžu byť lieky či služby v zdravotníctve  lacnejšie?

„Paradoxne, z našich daní ide na zdravotníctvo za ľudí, ktorí nepracujú, menej peňazí ako napríklad v roku 2010.  Rast výdavkov zdravotných poisťovní financujú pracujúci. Poisťovne od roku 2010 míňajú na zdravotnú starostlivosť takmer o 0,5 miliardy eur viac. Rast verejných výdavkov v zdravotníctve neznamená nižšie náklady na doplatky. Napríklad v prípade administratívneho zvýšenie platov lekárov.“

Z účtu tiež vyplýva, že väčšia časť daní občana ide na podporu rodiny, bývania či škôl. Hovorí to o tom, že táto vláda robí dobrú sociálnu politiku?

„Mnoho dávok sa automaticky každoročne zvyšuje. Asi málokto by povedal, že zvyšovanie rodinných prídavkov napríklad na deti poslancov a ministrov je dobrá sociálna politika. Podpora bývania v osobnom vlastníctve je finančne náročná, väčšinou neadresná, určená aj pre ľudí s nadštandardnými príjmami a vytvára bariéry napríklad pre mobilitu pracovnej sily.“

Vie občan z bločku zistiť, či viac peňazí napríklad na cesty, pre školy, súdy, pre políciu či armádu znamená dobrú správu, lebo ich služby sa zlepšia alebo naopak že ide o plytvanie?

„Vyššie výdavky neznamenajú zvýšenie kvality verejných služieb. Valorizácia platov vo verejnej správe neznamená, že zamestnanci budú na klientov príjemnejší. Vďaka tomu, že dane sa vyberajú percentuálnymi sadzbami, a nie platbami v absolútnej výške, štátu automaticky rastú príjmy, ak rastie priemerná mzda a neklesá počet zamestnaných. Bloček dáva občanom informáciu, na čo všetko štát míňa a čo sú jeho výdavkové priority. Veľké rozdiely v jednotlivých výdavkoch, napr. medzi súdmi a dôchodkami, zase dávajú informáciu, že zvýšiť dôchodky tak, aby to dôchodcovia pocítili, je extrémne nákladné. Na druhej strane znížiť deficit, ktorý dosahuje 369 eur na občana, úsporami na dávkach v hmotnej núdzi nie je možné.“

Dlh štátu v prepočte na občana rastie. Prečo by to malo občana zaujímať?

„Neustále rastú výdavky na úroky. Čím vyšší dlh, tým väčšiu časť našich daní odvedieme v podobe úrokov investorom. Tento dlh pritom nerastie preto, že by štát investoval do rozvojových projektov, ale sa ním financujú bežné výdavky. Štát deficitom zakrýva pred občanmi skutočnosť, že za súčasné verejné služby by mali platiť takmer o desať percent viac. Dnešní príjemcovia služieb a dávok tak posúvajú toto finančné bremeno na budúcich daňových poplatníkov. Vysoký deficit aj rast dlhu sú znakom toho, že vláda nevie hospodáriť zodpovedne tak, aby výdavky zodpovedali príjmom.“

Marianna Onuferová

Sme, 27.3.2014