Slovensko si žije dlhodobo nad pomery (Aktuaity.sk)

Radovan Ďurana z INESS hodnotil v rozhovore pre portál Atuality.sk dňa 4.4.2014 Cenu štátu a úspory vo verejných financiách.

Inštitút INESS každoročne vypočítava cenu štátu. Tento rok je jej výška 4811 eur. Čo presne toto číslo znamená, koho sa to týka a aké hospodárenie má naplánované štát pre tento rok, sme sa opýtali analytika INESS Radovana Ďuranu.

Tohtoročná cena štátu dosiahla vyše 4811 eur. Môžete vysvetliť, čo znamená toto číslo pre bežných ľudí?

Ak zoberieme všetky príjmy štátu, ktoré získa z daní, dividend, eurofondov a predelíme ich všetkými obyvateľmi, vrátane batoliat, tak dostaneme sumu viac ako 4800 eur. Inak povedané, keby mali všetci ľudia na Slovensku povinnosť prispievať do štátneho rozpočtu rovnakým dielom, tak by museli dať do štátnej kasy túto sumu.

Aký je vývoj tejto sumy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi?

V medziročnom porovnaní cena štátu vzrástla o 107 eur. V tomto roku je to dané najmä tým, že príjmy štátu rastú automaticky, ak sa zvyšuje priemerná mzda za predpokladu stabilnej zamestnanosti. Teda ľudia odvádzajú viac na odvodoch aj na dani z príjmu. Príjmy rozpočtu rastú aj vtedy, keď štát zavádza nové dane alebo odvody.

Takže tohtoročné zvýšenie ceny štátu je aj kvôli zvýšeným daniam?

Pre rok 2014 pribudla v podstate len daňová licencia pre malých podnikateľov. Keďže očakávame nárast miezd, tak sa príjmy zvýšia predovšetkým kvôli nim. Dane a odvody vláda významne zvýšila už v roku 2013.

Do ktorých oblastí následne smerujú štátne výdavky?

Z približne 28 miliárd eur, ktoré štát prerozdeľuje, ide najväčšia samostatná položka do Sociálnej poisťovne, ktorá dáva len na dôchodky zhruba 5,2 miliardy eur. Spolu s ostatnými poisteniami je to až 7 miliárd eur, čo predstavuje štvrtinu celkových výdavkov štátu. Významnou časťou verejných výdavkov je zdravotné poistenie. To, čo mnohí ľudia považujú za bezplatné, nás celkovo stojí takmer 4 miliardy eur, to je každé siedme euro výdavkov štátu. Ďalej sú to potom výdavky jednotlivých ministerstiev a územnej samosprávy.

Ktoré ministerstvá majú najväčšie rozpočty?

Najväčšie rozpočty majú rezorty dopravy, školstva, ale aj pôdohospodárstva. Po novom má veľký rozpočet aj ministerstvo vnútra.

Prečo v tomto roku narástla kapitola rezortu vnútra?

Súvisí to s reformou verejnej správy, ktorá má za cieľ zlúčiť a vytvoriť jednotné miesta kontaktu pre verejnosť a spojiť úrady štátnej správy, ktoré sú po celej republike. Jednoducho povedané, aby občan nemusel chodiť po viacerých úradoch, ale všetko vybavil na jednom mieste. Preto sa zlúčili, krajské školské úrady, úrady životného prostredia, pozemkové úrady atď. Všetky rozpočty týchto inštitúcií boli skoncentrované pod ministerstvo vnútra.

Ako hodnotíte reformu verejnej správy ESO?

Ak to bude stáť v konečnom dôsledku rovnako a jediným pozitívom bude, že občan už nebude musieť chodiť po viacerých úradoch, tak je to málo. Od takejto reformy by sme mali očakávať zásadnejšie úspory, ktoré by mali viesť k zníženému počtu pracovníkov.

Dá sa vyčítať z údajov, ktoré ste použili pri výpočte ceny štátu, že príde k spomínaným úsporám?

Samotné zlučovanie by malo priniesť len drobné úspory a len minimálne znižovanie počtu zamestnancov verejnej správy. Neviem, či je to politická stratégia alebo dôsledok manažérskeho riadenia, keďže v tomto roku nemá prísť v podstate k žiadnemu prepúšťaniu štátnych zamestnancov. Uvidíme v budúcom roku, či štát rozpozná, že nové organizačné usporiadanie je naďalej neefektívne.

Čo myslíte tou politickou stratégiou?

Každé prepúšťanie vo verejnej správe je spojené s veľkou nevôľou. Preto môže byť doterajšie neprepúšťanie v dôsledku istej opatrnosti, aby reforma prebehla. Keď to porovnáme so Sociálnou poisťovňou, tak vo verejnej správe je prezamestnanosť minimálne na úrovni 10 percent.

Prečo spomínate zrovna Sociálnu poisťovňu?

Sociálna poisťovňa je zriadená na základe zákona a má širokú pobočkovú sieť po celom Slovensku. Vedeniu poisťovne sa podarilo v rokoch 2011 a čiastočne v roku 2012 znížiť počet zamestnancov o približne 10 percent a aj celkové náklady na prevádzku v rádovo desiatkach miliónov eur.

S akou úsporou ráta ministerstvo vnútra pri reforme verejnej správy?

Úspora plynie hlavne z predaja nadbytočných budov. To je však jednorázové opatrenie. V rozpočte na tento rok sa píše o 330 miliónoch. Do toho sa ráta aj už spomínaný predaj budov, ako aj zvyšovanie príjmov jednotlivých ministerstiev. Takže znižovanie nákladov nehrá v tomto smere prím.

Keď hovoríte o zvyšovaní príjmov, ako to chcú rezorty dosiahnuť?

Zvyšovaním poplatkov za služby, ktoré ponúkajú občanom. Takže časť 330 miliónov, ktoré som spomínal, si zaplatia samotní ľudia.

V rámci konsolidácie verejných peňazí sa dlhodobo kritizuje, že vláda nepristúpila k znižovaniu výdavkov. Kde sa dajú najviac osekať?

Rozdelil by som to na dve skupiny. Jedna je prevádzka a média neustále prinášajú informácie o nehospodárnom nakladaní. Ako príklad môžem uviesť to, že štátne nemocnice si obstarávajú elektrickú energiu za úplne rozdielne ceny.

Takýchto príkladov nájdete vo verejnej správe, ktorá zamestnáva viac ako 350 tisíc ľudí, veľmi veľa. Vlády za posledné roky sa už začali snažiť o úsporu na prevádzke, ale chýba tu ochota pomenovať presne priority daných organizácií. Niektoré funkcie verejných inštitúcií by mohli vykonávať súkromné firmy. Príkladom je rezort pôdohospodárstva a jeho niektoré organizácie, ktoré poskytujú rôzne informácie v drvivej väčšine pre súkromných farmárov. Nevidím dôvod, prečo by si ich nemohli platiť sami. Ďalším problémom je duplicita organizácií.

A čo tá druhá skupina?

Okrem spomínaného štát ešte prerozdeľuje viac ako 10 miliárd eur na rôzne dávky a benefity pre svojich občanov, ako dôchodky alebo rôzne iné dávky. Otázne napríklad je, či by poslanci mali dostávať vzhľadom na nadštandardné príjmy aj dávky na deti. Je to transfer, ktorý dostávajú ľudia, čo ho vôbec nepotrebujú a takýchto príkladov je mnoho.

Rezort práce pred časom uvažoval, že zruší prídavky na deti pre ľudí zarábajúcich nadpriemerne. Čo sa stalo, že to nakoniec nepresadil?

Ministerstvo financií totiž tvrdilo, že je problém pri zisťovaní príjmu a majetku jednotlivých občanov. S tým však nesúhlasím, lebo toto už štát posudzuje pri dávkach v hmotnej núdzi alebo zdravotne ťažko postihnutých. Elektronizáciou by sa to dalo výrazne zjednodušiť a zrýchliť. Lenže v návrhoch rozpočtov na ďalšie roky sa o zrušení dávok na deti nič nepíše, takže vláda s tým v budúcnosti nepočíta.

Koľko by sa dalo ušetriť na zrušení rôznych dávok?

Bolo by to približne 200 až 300 miliónov eur. Rovnaká suma by sa dala usporiť na lepšej prevádzke štátu.

To by ale štát stále hospodáril s deficitom?

Áno, stále by to bolo málo, nakoľko deficit je vyše 2 miliárd eur. Aj z toho vyplýva, že utrácame nad pomery.

Ale, keď neprijmeme tieto opatrenia, tak sa nám môže stať, že v prípade zvýšenia nákladov na náš dlh v dôsledku zvýšenia úrokov, ktoré sú dnes minimálne, budeme musieť pristúpiť k drastickejším opatreniam, ako znižovanie výdavkov na zdravotníctvo alebo dôchodky. Slovensko sa dnes nachádza tesne pod hranicou dlhovej brzdy. Nemôžeme si myslieť, že nízke úroky tu už máme natrvalo.

Martin Odkladal

Aktuality.sk, 4.4.2014