Budúcoročný rozpočet môže doplatiť na slabý ekonomický rast (Aktuality.sk)

Z rozpočtu vypadli rezervy, ktoré by práve v čase neistoty ekonomického vývoja boli potrebné. Nemecko stagnuje, situácia s Ruskom sa môže zhoršiť, povedal na margo rozpočtu pre portál Aktuality.sk dňa 20.8.2014 Radovan Ďurana z INESS.

Znižovanie deficitu štátneho rozpočtu aj v roku 2015. To je zrejme najpozitívnejší prínos budúcoročného rozpočtu podľa ekonómov. Na druhej strane hospodárenie štátu môže v konečnom dôsledku úplne zmeniť ekonomická stagnácia v Európe.

Pokračovanie v znižovaní dlhu

Ako vyplýva z prvotného návrhu ministerstva financií, deficit v roku 2015 by mal dosiahnuť 2,49 percent hrubého domáceho produktu (HDP). To znamená, že štát utratí v budúcom roku o 2,88 miliardy eur viac, ako dokáže vybrať od občanov a firiem. Celkovo by výdavky mali klesnúť o 705 miliónov eur a dosiahnuť tak 16,7 miliardy eur.

„Vláda tak ide v línii s predchádzajúcim strednodobým plánom. Tohtoročný deficit vláda cielila na 2,6 % HDP, avšak zdá sa, že aj na dosiahnutie tohto cieľa, bude ešte musieť prijať dodatočné opatrenia,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Väčšina úspor sa odkladá

V horizonte troch rokov by Slovensko malo dosiahnuť takmer vyrovnaný štrukturálny rozpočet. „Veľká časť konsolidácie sa však odkladá na roky 2016-17. Z tohto pohľadu sa javí rozpočtový cieľ ako málo ambiciózny,“ zhodnotila Valachyová.

Keďže zatiaľ ide len o predbežný návrh, analytici ešte nevedia presnejšie zhodnotiť dopady. Podľa nej dôležité bude z hľadiska konsolidácie, či bude urobená udržateľným spôsobom. To znamená bez toho, aby sa vláda spoliehala na neudržateľné jednorazové opatrenia. To vyjadruje tzv. štrukturálny deficit (očistený o jednorazové opatrenia a cyklus). Ten v návrhu nie je presnejšie vyčíslený.
ESO neprinesie veľké úspory

Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu predložený rozpočet zodpovedá skutočnosti, že vláda so žiadnou systémovou reformou výdavkov neprišla. „ESO (reforma verejnej správy, pozn. red.) je veľký projekt s relatívne malým dopadom, 700 mil. eur, ktoré sľuboval minister Kaliňák, je stále v nedohľadne,“ povedal. Isté riziko vníma Ďurana na strane financovania eurofondov. Komisia nám totiž zadržiava platby a momentálne sa dá ťažko odhadnúť, aký to bude mať dopad na výdavky v roku 2015.

Vývoj za hranicami je rizikom

V neposlednom rade rizikom pre štátnu kasu v roku 2015 bude aj situácia za hranicami Slovenska. „Z rozpočtu vypadli rezervy, ktoré by práve v čase neistoty ekonomického vývoja boli potrebné. Nemecko stagnuje, situácia s Ruskom sa môže zhoršiť,“ dodal Ďurana.

Aj analytička Poštovej banky Dana Vrabcová pripustila negatívny externý vplyv. „V dôsledku spomalenia ekonomík našich obchodných partnerov v súvislosti s geopolitickým napätím za našimi východnými hranicami by mohla pribrzdiť aj naša ekonomika,“ uviedla. Podľa nej pomalší rast ekonomiky sa môže podpísať nielen pod slabšie napĺňanie štátnej kasy, ale znižuje sa aj základ, teda veľkosť HDP, z ktorého sa deficit verejných financií v percentuálnom vyjadrení počíta.
Najviac minie rezort práce

Najviac by malo v budúcom roku minúť ministerstvo práce. Tento rezort má totiž naplánované výdavky v celkovej výške 2,23 mld. eur. Ďalej nasledujú rezorty dopravy a vnútra, ktoré by mali v budúcom roku hospodáriť s 2,05 mld. eur. Naopak, najmenej by mali minúť ministerstvá zahraničných vecí a kultúry.

Martin Odkladal
Aktuality.sk, 20.8.2014