Slovensko zaťahuje dlhovú brzdu. V rukách má viacero možností ako na to (Aktualne.sk)

Štát musí hospodáriť s prebytkom, aby bol schopný splácať dlh, konštatoval pre Aktualne.sk dňa 28.8.2014 Radovan Ďurana z INESS. Ako ďalej dodal, za posledné dva roky nemôžeme s istotou povedať, ktorým smerom sa štát vybral. Vyrovnaný rozpočet je stále v nedohľadne. Podľa návrhu rozpočtu má deficit budúci rok klesnúť len o 80 miliónov eur, a to stále dosahuje úroveň dvoch miliárd.

Najskôr sa strážca štátnej pokladnice Peter Kažimír (Smer-SD) tešil z dobrého vysvedčenia. Európa nás vyradila zo zoznamu krajín s nadmerným deficitom. A potom, zadlžovanie Slovenska dosiahlo najvyššiu úroveň v histórii. Pokiaľ dlh nezošnurujeme, nebude možné, aby sa naša ekonomika rozbehla vpred. Ficova vláda sa rozhodla v rozdávaní krotiť a vydala sa cestou za vyrovnaným rozpočtom.

To znamená, že v prvej fáze budeme znižovať verejný deficit, a potom môžeme mať vyrovnaný rozpočet, z ktorého sa budú splácať úroky aj istiny dlhu. Podľa analytika Radovana Ďuranu z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) však takto nedokážeme znížiť dlh, akurát udržať jeho nominálnu výšku.

"Štát musí hospodáriť s prebytkom, aby bol schopný splácať dlh. Za posledné dva roky nemôžeme s istotou povedať, ktorým smerom sa štát vybral. Vyrovnaný rozpočet je stále v nedohľadne. Podľa návrhu rozpočtu má deficit budúci rok klesnúť len o 80 miliónov eur, a to stále dosahuje úroveň dvoch miliárd," vysvetľuje.

Pritom, analytik Petr Sklenář z J&T banky dodáva, že úplné splatenie dlhu nie je nikdy cieľom, ale väčšinou je cieľom snaha stabilizovať rozpočet a eliminovať riziká, ktoré prináša nadmerné zadlženie. Za príklad udáva Írsko, ktoré cestou zásadných reforiem a rozpočtovej striedmosti znížilo zadlženie z hrozivých 115 percent HDP v polovici 80-tych rokov až na 24 percent HDP v roku 2007.

Spoločne s oslovenými analytikmi sme zosumarizovali možnosti ako vyriešiť dlhové problémy. Sklenář opisuje, že v praxi ide väčšinou o kombináciu dvoch až troch možností, ako umožňujú dané podmienky a priority vlády.
1.  Monetizácia dlhu

V praxi to znamená tlačiť nové a nové peniaze. Tak sa bude ich hodnota znižovať, a potom sa bude znižovať aj reálna hodnota dlhu.
2. Prebytkový rozpočet

Teda dosiahnuť, aby boli príjmy vyššie ako výdaje. Ide vraj o bolestivú cestu, hlavne politicky, pretože na začiatku sa obvykle prijímajú nepopulárne úsporné opatrenia. Ide o dlhodobý a postupný proces a cieľový stav príde až za päť aj pätnásť rokov, v závislosti na veľkosti zadlženia.
3. Inflácia

Keď úrokové sadzby zo štátnych dlhopisov sú nižšie ako inflácia. Vláde to pomôže pomaly reálne okusovať dlh, teda znižovať zadlženie merané pomocou dlh/HDP.
4. Zmena majetku

Teda, znárodnenie majetku či privatizácia. Skokovou metódou je buď znárodnenie majetku, ako sú aktíva penzijných fondov, ktoré vedie k jednorazovému skroteniu dlhu a zadlženia. Rovnaký efekt môže priniesť, keď štát naopak privatizuje svoj majetok, predáva licencie, telekomunikácie, ťažba surovín. To vyvoláva dodatočné príjmy, ktoré v vedú k nižšiemu dlhu.
5. Bankrot

Môžeme hovoriť o dohode s veriteľmi, ktorí dlh odpustia. Často tento krok sprevádzajú ale veľké ekonomické a spoločenské nepokoje vrátane vojny.

Andrea Mačošková

Aktualne.sk, 28.8.2014