INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Portál Chcemevedietviac.sk cituje 22.9.2015 článok Róberta Chovanculiaka o vysokých školách.

Nech sa to niekomu páči alebo nie, vzdelávanie je služba ako každá iná. Má svoje výnosy (zvyšovanie ľudského kapitálu, sociálnych zručností, vychovania atď.) a svoje náklady (budovy, platy učiteľov, pomôcky atď.). Téma zdrojov v školstve tak podlieha ekonomickým zákonitostiam. Otázka teda neznie, či je vzdelávanie dobré, potrebné, alebo zlé a zbytočné, ale koľko vzdelávania je dobré a potrebné a koľko je už zlé a zbytočné. Ide tak o otázku hraničných veličín – prináša posledné euro investované do školstva stále väčšiu hodnotu ako to jedno euro, alebo už menšiu?

V minulom článku som písal o tom, ako tie najchudobnejšie deti z  najchudobnejších oblastí nechodia do bezplatných verejných škôl, ale radšej navštevujú zisk sledujúce súkromné školy. Aj napriek rozšírenosti tohto fenoménu odmietalo množstvo expertov na rozvojové krajiny a výskumníkov z rôznych organizácií (Svetová banka, Save the children, OECD, The United Nations Development Programme) prijať fakty o ich existencií alebo bagatelizovali ich vplyv. Zároveň na druhej strane preceňovali kvalitu a rozšírenosť verejných škôl. Toto sú faktory, ktoré stáli za jednou (tragickou) ekonomickou lekciou z nezamýšľaných dôsledkov v Keni. 

 Keď vyslovíte podmieňovaciu vetu „ľudia by mali platiť za základné vzdelávanie“, väčšine poslucháčov sa zježia chlpy na celom tele. Ľavicoví intelektuáli by dokázali instantne o tomto barbarskom návrhu vyprodukovať niekoľkostranový pamflet ako status na Facebooku.

.týždeň zverejnil komentár Róberta Chovanculiaka s názvom Súkromné školy v slumoch.

Ako povedal pre Denník N 14.8.2015 na margo nezamestnanosti mladých Róbert Chovanculiak, časť obyvateľov v najchudobnejších regiónoch ostáva odrezaných od práce a štúdia

Ako už bolo spomenuté v jednom z predchádzajúcich článkov o Fínsku, je odborne nepoctivé, robiť unáhlene závery a zjednodušujúce návrhy len na základe výsledkov nejakého systému školstva v jednej krajine. Výsledky žiakov sú výslednicou množstva faktorov, kde forma a obsah školstva je iba jeden z nich. Je potom ťažko povedať, či za výsledkami študentov stojí daný systém školstva alebo demografické/kultúrne/ekonomické faktory. Aby sme získali obraz o (ne)funkčnosti jednotlivých spôsobov vzdelávania deti, je potrebný systematickejší vhľad.

Slovenská spoločnosť je dlhodobo rozdelená v niektorých hodnotovo-morálnych otázkach.    Ukázalo sa to pri tohtoročnom referende a ukazuje sa to pravidelne pri vášnivých diskusiách o obsahu výučby na základných školách.

Portál Chcemevedietviac.sk si 16.6.2015 všimol komentár Róberta Chovanculiaka a názvom Skutočná fínska lekcia.

Pozor! Od prvého  septembra 2015 nadobudne účinnosť inovovaný štátny vzdelávací program. Ak vaše deti nastupujú do 1. alebo 5. ročníka na základnej školy, čakajú ich zmeny. (Ne)bojte sa však, nič zásadné sa nemení.