(Ne)bojte sa, v školstve sa nič zásadne nemení

Pozor! Od prvého  septembra 2015 nadobudne účinnosť inovovaný štátny vzdelávací program. Ak vaše deti nastupujú do 1. alebo 5. ročníka na základnej školy, čakajú ich zmeny. (Ne)bojte sa však, nič zásadné sa nemení.

Podľa Štátneho vzdelávacieho ústavu bude inovovaný štátny vzdelávací program klásť dôraz na prírodovedné a technické vzdelávanie a na rozvinutie umeleckého cítenia žiakov na hudobnej a výtvarnej výchove. V praxi to napríklad znamená, že doteraz bola matematika a informatika dotovaná na prvom stupni ZŠ 17 hodinami a hudobná a výtvarná výchova 8; po novom sa na matematiku a informatiku ujde 18 hodín a hudobnú a výtvarnú výchovu 10. A ak by vám to bolo málo, pribudne prvouka.

Inovácia sa má dotknúť aj výkonových štandardov, ktorým ústav vraj vdýchol prehľadnosť a logickejšiu nadväznosť. Tie sú plné zaujímavostí a predovšetkým detailov. Ak má niekto doma budúceho prváčika, bude ho možno zaujímať, čo jeho ratolesť dokáže po prvom roku hudobnej výchovy. Prváčik má napr. zvládnuť hrať na elementárnych hudobných nástrojoch, hrať na vlastnom tele, stvárniť riekanku či pieseň hudobno–dramatickými prostriedkami, či vyjadriť dej, náladu, charakteristiku postáv príbehu rytmickými a melodickými nástrojmi alebo inými zdrojmi zvuku. Schválne si to po prvom roku vyskúšajte. A takto pokračujú štandardy pre každý predmet, každého ročníka, na každom stupni vzdelávania.

Tieto chirurgicky-presné rezy inovátorov do polomŕtveho tela základného a stredného vzdelávania sú pokračovaním neslávnej obsahovej reformy školstva z roku 2008. Jeden z jej cieľov bola vyššia autonómia a samostatnosť škôl pri tvorbe obsahu vzdelávania. To malo zabezpečiť väčšiu diverzitu medzi školami, prispôsobenie jednotlivých škôl regionálnym podmienkam a odstraňovanie tupého memorovania a iných neefektívnych praktik z vyučovacieho procesu. Zákonom nadefinovaná autonómia škôl však pozostáva z možnosti vypracovať si vlastný školský vzdelávací program. Ten musí vychádzať zo štátneho vzdelávacieho programu, ktorý definuje a vymedzuje obsah výchovy a vzdelávania v školách. Priestor pre iniciatívu škôl spočíva v možnosti určiť postupnosť a rozvrhnutie jednotlivých časových dotácií na predmety. Tie sú totižto nadefinované za jeden celý stupeň (v rámci tzv. rámcových učebných plánov) a škola sa môže rozhodnúť, ako alokuje tieto hodiny v rámci daných ročníkov. Ako keď vám niekto nadiktuje, čo budete jesť celý deň a vy sa môžete rozhodnúť v akom poradí. Ak máte špeciálnu diétu, nie ste hladný, alebo máte chuť na niečo iné, máte smolu.

Navyše od 1. septembra klesá počet voliteľných hodín na približne 10 % na prvom a 15 % na druhom stupni - čo bol jediný priestor pre kreativitu škôl (ktorú však často, na odporúčanie ústavu, využívali na dotovanie základných predmetov ako Slovenský jazyk, či matematika). Ak by mal ešte niekto pochybnosti o ne-autonómii škôl, stačí pripomenúť, že školy musia na základe reformy z roku 2008 používať učebnice schválené ministerstvom školstva. To berie ako kritérium pre schválenie učebníc ich súlad s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania určenými v školskom zákone a s príslušným (dneska už inovovaným) štátnym vzdelávacím programom.

Slovenské školstvo skutočne potrebuje obsahovú reformu vzdelávania. Nie však súvahovú, ktorá odoberie hodinu informatike a pridá ju na stranu prvouky a následne predefinuje výkonové štandardy. Možno je na čase, aby sme konečne vyskúšali aj opačný prístup,  viac autonómne školy v oblasti obsahu a techniky vzdelávania. Pričom by to boli rodičia, ktorí by hrali kľúčovú rolu v rozhodovaní o tom, čo je kritériom „správneho vzdelávania“. To sú totižto osoby najbližšie k svojím potrebám a preferenciám. Nie štátni úradníci definujúci „vyvážený rozvoj osobnosti žiakov“.