Vzdelávanie naprieč kontinentmi

Ako už bolo spomenuté v jednom z predchádzajúcich článkov o Fínsku, je odborne nepoctivé, robiť unáhlene závery a zjednodušujúce návrhy len na základe výsledkov nejakého systému školstva v jednej krajine. Výsledky žiakov sú výslednicou množstva faktorov, kde forma a obsah školstva je iba jeden z nich. Je potom ťažko povedať, či za výsledkami študentov stojí daný systém školstva alebo demografické/kultúrne/ekonomické faktory. Aby sme získali obraz o (ne)funkčnosti jednotlivých spôsobov vzdelávania deti, je potrebný systematickejší vhľad.

Môžeme sa napríklad pozrieť na to, aké výsledky prinášajú rôzne systémy (trhové vs. verejné) v rámci jednej krajiny. To pomôže odkontrolovať vplyv vyššie spomínaných faktorov. Stále však máme výsledky relevantné len pre tú ktorú konkrétnu krajinu. Čo ak sa však pozrieme rovnakým spôsobom na  množstvo ďalších krajín. V tomto momente sa ich rôznorodosť stane skôr výhodou. Ak totižto narazíme na systém, ktorý dosahuje lepšie výsledky systematicky naprieč rôznymi krajinami a za rôznych podmienok, môžeme celkom presvedčivo hovoriť o jeho kvalitách a robustnosti. Takýto výskum sa začína aspoň trochu približovať experimentom z prírodných vied a jeho výsledky môžu byť relevantné. O presne takéto niečo sa pokúsil Coulson (2009) v jeho odbornom článku: Comparing Public, Private, and Market Schools: The International Evidence (Porovnanie verejných, súkromných a trhových škôl: Medzinárodné dôkazy).  

Coulson preskúmal 65 štúdií napísaných v posledných rokoch a vytvoril databázu 156 samostatných zistení. V štúdiách boli porovnané dva rôzne prístupy k školstvu: trhové charakteristické silnou autonómiou školy a učiteľa, možnosťou slobodnej voľby rodičov a aspoň nejakou ich finančnou spoluúčasťou; a verejné, kde má monopol na výuku štát, ktorý bráni konkurencii súkromných škôl, stanovuje školské osnovy a školstvo je plne hradené z verejných financií. Štúdie skúmali školstvo od rôznych štátov USA, Čile, Kolumbie, Švédska, Nemecka po Indonéziu, Indiu, Holandsko, Tanzániu, Nigériu, atď. V týchto štúdiách boli hodnotené vplyvy jednotlivých systémov vzdelávania na akademické výsledky, efektívnosť (výkon jedného dolára na jedného žiaka), spokojnosť rodičov, stav učební a ich vybavenia, priemerné zárobky absolventov, či miera dokončenia školy.

Následne spravil Coulson dve meta-porovnania. V prvom porovnaní bral do úvahy všetky vykonané štúdie, ktoré boli dostupné. Pri tomto porovnaní dosiahli vo vyššie zmieňovaných parametroch štatisticky významné lepšie výsledky súkromné školy ako tie verejné v pomere 8:1. To znamená, že autor našiel v štúdiách na 8 zistení o tom, že súkromné školy sú lepšie napr. v akademických výsledkoch jedno zistenie, že opak je pravdou. Následne vykonal obdobné porovnanie, tento krát však len s vybranými štúdiami, ktoré porovnávali skutočne trhové školstvo s tým skutočne verejným, kde má monopol štát. Toto porovnanie dopadlo ešte väčším rozdielom a trhové školy zvíťazili pomerom 15:1. Coulson narazil na 59 štatistický významných zistení potvrdzujúcich, že trhové vzdelávanie prekonalo to štátne a iba 4 zistenia, že tomu bolo naopak.

Trhové školstvo tak dosahuje lepší výkon naprieč kontinentmi a kultúrami a medzi krajinami s rôznym demografickým a ekonomickým vývojom. Navyše tieto výsledky sú pomerne jednoznačné.