Ťažký život nových primátorov

Martin Vlachynský sa vyjadril pre Zdravotné noviny k zdravotníctvu a nemocniciam. 22. 11. 2018.

Ako volič som absolvoval piate komunálne voľby. Nepamätám si, že by ich výsledky niekedy pred tým sprevádzalo toľko celonárodného vzrušenia, komentovania, a prepočítavania víťazov a porazených. Zdá sa, že minimálne na miestnej úrovni toľko očakávaný nástup novej generácie politikov sa už začal.

Ale ako hovorí staré slovenské príslovie, zlato sa probuje v ohni a politik vo funkcii. Aj keď je to neoddeliteľné, oddeľme od diskusie morálny charakter nových politikov. Aj ten najpriamejší človek musí pri vykonávaní svojho mandátu robiť rozhodnutia, ktoré sa nemusia páčiť jeho voličom, pomeriavať krátkodobé a dlhodobé efekty svojich rozhodnutí, voliť medzi pohodlným status quo a nepredvídateľnosťou zmien.

Väčšina kandidátov išla na istoty a na bilbordoch sa rutinne striedali cesty, parkovanie, parky a detské ihriská. Zahliadol však niekto napríklad zdravotníctvo? Na rozdiel napríklad od zamestnanosti či napojenia na rýchlostnú cestu, zdravotníctvo v kompetenciách niektorých miest je v podobe „mestských" nemocníc. Je to však téma natoľko nepríjemná a zložitá, že sa jej väčšina kandidátov takticky vyhýbala.

Vo funkcii primátora či lokálneho poslanca však už vyhnutia nebude. Ministerstvo zdravotníctva prišlo s plánom stratifikácie nemocníc, teda ich priestorového preskupenia smerom k väčšej centralizácií niektorých činností. V tejto otázke sa výnimočne našiel súlad medzi ministerstvom, poisťovňami, aj Asociáciou nemocníc a súkromnými nemocnicami. Ako povedal jej predstaviteľ, ak nebude stratifikácia riadená, bude živelná. A je isté, že zmeny sa budú týkať hlavne „mestských" nemocníc.

Sieť 113 nemocníc a ústavov na Slovensku je neefektívna. Táto sieť pochádza z čias, keď doprava bola problematická, medicínska špecializácia nižšia a odpoveďou režimu na všetko bolo viac betónu a viac tehál. No systém „všade všetko" je zastaraný, neefektívny a pre pacienta nebezpečný. Ako to však vysvetliť voličovi? Geografická blízkosť zdravotnej starostlivosti je pre nemalú časť voličov základným ukazovateľom dostupnosti. Popasovať sa s týmto fenoménom bude pre úspešný priebeh stratifikácie celospoločenská úloha. V menších mestách každý pozná každého a vždy sa nájde sesternica, ktorá hrávala tenis s týmto prednostom, alebo kamarát, ktorý bol spolužiak s tamtou doktorkou. „Domáca" nemocnica dáva bežnému človeku pocit, že je aspoň nejakým putom, hoci by to bolo len telefónne číslo, spätý s tým zložitým a tajomným svetom medicíny, v ktorom sa inak cíti bezradný.

Nejde o teóriu, máme na Slovensku viacero príkladov, keď rušenie oddelení nemocnice narazilo na nepríjemný odpor občanov. Ak sa podarí stratifikáciu skutočne rozbehnúť, takýchto prípadov bude množstvo. Súčasná stratifikácia je už niekoľkým pokusom zefektívniť sieť nemocníc na Slovensku a posunúť kvalitu zdravotnej starostlivosti vyššie. Nemá to byť žiaden rýchlik, 12-ročné obdobie je skôr slimačie tempo. No prvé roky ukážu, či plány prežijú vládu, alebo zase raz vyšumia do prázdna.

Tu práve čaká výzva na nových primátorov a mestské zastupiteľstvá. Najväčšia reforma posledných rokov v zdravotníctve bude čiastočne aj v ich rukách. Prirodzene, každý by chcel, aby „jeho" nemocnica mala zachovaných čo najviac oddelení a aby sa tieto oddelenia presunuli z nejakých iných miest. Ale každý nemôže byť víťaz a zrušenie oddelenia bude vždy vnímané oveľa citlivejšie ako jeho posilnenie, ktoré bude pre nezainteresovaných sotva viditeľné.

Dovolím si tipovať, že radnice budú možno najväčším nepriateľom stratifikácie. Paradoxne, veľký podiel nestraníkov v radniciach v tomto prípade zjednoduší ministerstvu prácu. Kde nie je stranícky záväzok, slzy lokálnych politikov až tak netrápia. Súkromné nemocnice veľa povzbudzovania do reprofilácie nepotrebujú a tie v rukách miest a regiónov sa dajú pritlačiť k múru cez financie.

Bolo by však nezmyselné vytvárať zbytočné konflikty. Tých je na Slovensku na rozdávanie. Na konci dňa si totiž prilepšia všetci, aj pacienti z miest, kde sa nemocnice reprofilujú. Ak stratifikácia prebehne odborne, a nie politicky, budú ich čakať možno o niečo vzdialenejšie, ale kvalitnejšie pracoviská, z ktorých sa domov budú vracať skôr, s menšími komplikáciami a kvalitnejším životom. Pacientov však treba na to pripraviť a čo je lepší impulz ako obmena lokálnych zastupiteľstiev.

Primátori a poslanci však nemusia byť len apatickými štatistami. Väčšina nemocníc sa nebude rušiť, ale transformovať na ambulantné pracoviská, jednodňovú chirurgiu či zariadenia pre dlhodobo chorých. Práve vo formovaní situácie po stratifikácii by mali mestá hrať aktívnu úlohu. Hľadať možnosti, ako vytvoriť podmienky čoraz nedostatkovejším ambulantným lekárom, prichádzať so stratégiami pre poskytovanie dlhodobej starostlivosti, hlbšie integrovať dnes poskytovanú mestskú sociálnu starostlivosť o dôchodcov či invalidov so zdravotnou starostlivosťou. To je úloha, ktorá svojimi rozmermi presahuje volebné obdobie primátora či poslanca. Koľkí sa podujmú investovať do nej svoj politický kapitál? Podľa toho spoznáme, či tieto komunálne voľby priniesli skutočnú zmenu.

Martin Vlachynský, analytik INESS

Je to však téma natoľko nepríjemná a zložitá, že sa jej väčšina kandidátov takticky vyhýbala.

Zdroj: Zdravotnícke noviny
22. 11. 2018