Zhodnotenie slovenského zdravotníctva

Zdravotnícke noviny uverejnili komentár Martina Vlachynského o zdravotníctve. 07. 02. 2019.

Mali by sme hovoriť pravdu

Ale nech mi príde ani vo dne, ani v noci, ani pešky, ani vozky, ani nie na koni, po ceste i nie po ceste, ani oblečená, ale ani nahá, a nech mi pritom donesie aj dar, aj nie dar!“

Máločo je vhodnejšie na charakterizovanie roku 2018 v slovenskom zdravotníctve ako Dobšinský. V januári sme do zákona napísali, že správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa viaže na dodržiavanie štandardných postupov. V decembri ich stále nemáme, ale radi zdôrazňujeme, že ich mať musíme. Pritom si zamieňame štandard liečby a štandard úhrad. Štandardom liečby je postup v súlade s aktuálnymi poznatkami svetovej medicíny, nie dodržanie svojstojných slovenských pravidiel. Tešili sme sa, že inovatívne lieky dobyjú kategorizáciu. Veď sme zvýšili prah a výrobcovia môžu uzatvoriť zmluvy s poisťovňami. No a čo, že ich neuzatvárajú, veď im nebránime. Nič to, že sa lieky kategorizujú kvôli hlúpej chybe v zákone. Neprekáža, že výnimky sú aj naďalej bez pravidiel, stačia nám tajné dohody. Na smutné pacientske príbehy sme si dávno zvykli a nenecháme sa citovo vydierať. Alebo aj necháme, ale iba počas prepoisťovacej kampane pod hrozbou medializácie.

Prijali sme Národný onkologický program, a teda ho máme, hoci ho nemáme – máme 80 strán vízií a zamyslení, ako budeme bojovať s rakovinou, keď sa na to jedného dňa podujmeme a všetko predtým správne zimplementujeme. Pripravili sme aj akčné plány, ktoré, až na jeden, neobsahujú konkrétnu akciu.

Riešili sme tiež revíziu úhrad. Nič to, že nám zákon ukladá dbať na odporúčané terapeutické postupy aj účinnosť a bezpečnosť liečby, všímajme si iba, že revíziu treba! Cenu lieku môžeme určiť na váhu ako cenu škvarkov. Adherencia k liečbe? Nezmysel! Doplatky? Ale ba! Veď štát má mnohé nástroje, ako doplatkom zabrániť! A sú to nástroje „štátu“? Naozaj?

V roku 2019 by sme si mali hovoriť pravdu. Štandard zdravotnej starostlivosti určujú aktuálne poznatky medicíny. Z verejného zdravotného poistenia ho nie je možné úplne zaplatiť. Prestaňme predstierať, že všetkým hradíme najlepšiu liečbu. Dohodnime sa na prioritách a stanovme si pravidlá. Bez výnimiek a dier v zákonoch.

V rozprávke sa chudobná dievčina stala nevestou bohatého pána a žila šťastne až do smrti. V skutočnom živote sa polovičaté riešenia nevyplácajú. Rok 2018 je toho príkladom.

JUDr. Katarína Fedorová, PhD., Združenie pacientov s hematologickými malignitami, Právnická fakulta Trnavskej univerzity

Do nového roka s bojovou náladou

Koncoročné hodnotiace a výhľadové komentáre príliš neobľubujem. Malo by v nich byť pokiaľ možno všetko, ale keďže priestor je obmedzený, tak poriadne zase nič. Navyše treba niekedy umelo hľadať prepojenia medzi odchádzajúcim a prichádzajúcim rokom.

Našťastie, záver roka 2018 ponúkol hneď niekoľko krásnych premostení do roka nového. Definitívne zatvorenie pôrodnice vo Svidníku bolo presne také, ako sa dalo očakávať – emotívne. Zároveň je predzvesťou oveľa búrlivejších emócií, ktoré začnú prichádzať spolu s čoraz konkrétnejšou podobou vytúženého a hýčkaného dieťaťa ministerstva zdravotníctva – stratifikáciou. V roku 2019 budú musieť politici nahnevaným voličom začať vysvetľovať, že moderné a efektívne zdravotníctvo (ktoré chcú voliči úplne všetkých strán) nemá podobu nemocnice na okraji mesta s doktorom Sovom. Vzhľadom na súčasnú politickú rezignáciu na čoraz väčší populizmus som v tomto, bohužiaľ, skeptik.

Nie vysvetľovať, ale konať bude treba v prípade VšZP. Po tom, ako poisťovňa vykopla z bránkovej čiary finančnú loptu (alebo jej skôr pomohla rastúca ekonomika a odvody?), ju nečakane a bez slova opustil kapitán. To nikdy nie je dobré znamenie. Koncoročné naťahovačky s ambulantným sektorom a nie kritická, ale napriek tomu jasná strata poistencov dáva tušiť, že o „všeobecke“ budeme veľa počuť aj v novom roku.

Dodatočne odklepnutých 55 miliónov na poistencov štátu pomôže, ale už klasický problém nesúladu medzi sľubmi politikov (vyššie mzdy zdravotníkov) a finančnou realitou v systéme pravdepodobne nevyriešia. Sektor potrebuje menej centrálneho rozhodovania o platoch, oddlžovaniach či predvolebných kapitálových injekciách. Zodpovednosť za vyhladzovanie ekonomických cyklov by mali na svoje plecia cez tvorbu rezerv vziať poisťovne (nech ich konkurencia má aspoň nejaký zmysel), nie ministerskí úradníci.

Nový rok bude plný bojov a konfliktov. Nič nezvyčajné v slovenskom zdravotníctve. Najväčšia hodnota za peniaze v zdravotníctve sa však nevybojúva v ministerských zasadačkách, ale v našich domácnostiach. Ako pokročilý tridsiatnik som príslušníkom druhej generácie, zasiahnutej epidémiou civilizačných chorôb. Do nového roka preto vstupujem s glukomerom, tlakomerom a odhodlaním na pravidelné preventívne testy. Treba sa udržať v kondícii, na reformy v zdravotníctve si pravdepodobne počkáme dlhšie ako do budúceho roka.

Zdravotnícke noviny
07. 02. 2019