INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Za posledný rok vzrástla cena povolenky radikálne - o takmer 100 %. To sa, pochopiteľne, dotýka všetkých producentov priamych emisií CO2, ktorí povolenky musia nakupovať. Málo sa však hovorí o skutočnosti, že podobným tempom rastie aj cena elektriny – do ktorej sa premietajú náklady na povolenky. Vďaka  prepojeným trhom s elektrinou sa to týka aj Slovenska, a to bez ohľadu na vysoký podiel produkcie bezemisnej elektriny v jadrových a vodných elektrárňach.

V novej publikácii s názvom Ekonomická analýza Zákona o digitálnych trhoch, ktorú INESS pripravil v spolupráci s 3 zahraničnými think tankmi (CETA z Českej republiky, LFMI z Litvy a IME z Bulharska, poukazujeme na nedostatky DMA a upozorňujeme na možné nezamýšľané dôsledky tejto regulácie.

Publikácia Reformný reštart v zdravotníctve je výzvou kormidelníkovi zdravotníctva ku zakotveniu systému do jasnej štruktúry síl a vzťahov tak, aby bol pripravený čeliť výzvam nielen dnešným, ale aj výzvam budúcnosti.

V novej publikácii s názvom Economic analysis of Digital Markets Act (Ekonomická analýza Zákona o digitálnych trhoch), ktorú INESS pripravil v spolupráci s 3 zahraničnými think tankmi (CETA z Českej republiky, LFMI z Litvy a IME z Bulharska, poukazujeme na nedostatky DMA a upozorňujeme na možné nezamýšľané dôsledky tejto regulácie.

Podľa bežne používanej metriky bola v roku 2018 príjmová nerovnosť na Slovensku najnižšia v EÚ, a za rok 2016 najnižšia aj v OECD.

Governments around the world reacted to the pandemic situation in similar fashion. Costly economic stimulus packages popped out, undermining the role of decentralized reaction from the bottom and strengthening state’s role in economy. European Union introduced the EUR 750 billion worth Next Generation EU package. Next Generation EU and its crucial part, Recovery and Resilience Facility, promise to bring an era of growth and stability to the European Union and its 27 member states. Can this promise be fulfilled, and if so, at what cost?

Štátne podniky často narúšajú konkurenciu a ich prítomnosť znižuje výkonnosť celého odvetvia. Napriek tomu sú u verejnosti populárne. Dôvodom popularity je najmä nesprávne vnímanie úlohy zisku v ekonomike a tiež skreslené predstavy o výkonnosti štátnych podnikov, najmä z čias socializmu. Mylné sú aj predstavy o fungovaní spoločného vlastníctva, ktoré ale v skutočnosti pre občanov krajiny charakter vlastníckeho vzťahu nemá.

Téma nových a drahých liekov bude v nasledujúcich rokoch na popredných miestach v spoločenskej diskusii. Množstvo zdrojov v zdravotníckom systéme je obmedzené, preto musia existovať kvalitné mechanizmy, ktoré budú tieto obmedzené zdroje rozdeľovať na rôzne liečby.

S novou vládou sa téma potravinovej sebestačnosti Slovenska opäť začala spomínať ako najdôležitejší cieľ agropolitiky, ktorý pomôže vyriešiť problémy v poľnohospodárstve a zabezpečí prežitie v krízových časoch. Je to však niečo, čo by sme mali sledovať, alebo ide skôr o formu potravinového nacionalizmu? Slovensko totiž s politikou sebestačnosti už skúsenosti má – a nepochádzajú len z čias socializmu. Žiaľ, tento úprimne mienený cieľ podporiť slovenskú produkciu v minulosti priniesol veľa negatívnych dôsledkov, no žiadne zázračné výsledky. Namiesto sebestačnosti by sa pozornosť mala preniesť na konkrétne reformy, ktoré pomôžu sektoru prosperovať.

Téma vzdelávania sa na Slovensku už dlhodobo spája s tvrdeniami o nedostatočnom financovaní. Chýbajúce zdroje a nízke platy učiteľov sú označované ako hlavné nedostatky súčasného školstva, ktoré bránia zvyšovaniu jeho kvality. Tento naratív sa dostal aj do Národného integrovaného reformného plánu.

V novej publikácii ukazujeme, že problém chýbajúcich zdrojov vo vzdelávaní nie je zďaleka taký výrazný, ako sa zvykne vo verejnej diskusii prezentovať. A platy učiteľov dosahujú porovnateľné úrovne s krajinami EÚ.