Fico chce opäť zvyšovať mzdy. Poškodí slabšie regióny alebo pomôže dôchodkom? (Aktualne.sk)

Ako konštatoval pre Aktualne.sk 2.4.2015 Radovan Ďurana, ak ide o zvýšenie minimálnej mzdy z 380 na 400 eur, je to viac ako päť percent, čo je viac ako zvyšovanie miezd v ekonomike. To predstavuje prudký nárast.

Len v januári tohto roka výrazne stúpla minimálna mzda a premiér Robert Fico už hovorí o ďalšom raste. Najnižšie mzdy by chcel zvýšiť zo súčasných 380 na 400 eur. Ako to ovplyvní náš pracovný trh?

"Pri minimálnej mzde sme urobili historický skok a keďže pripravujeme druhý sociálny balík, predpokladám, že pôjdeme ďalej," vyhlásil v utorok podľa agentúry TASR premiér Fico. On sám by privítal, keby minimálna mzda dosiahla hranicu 400 eur.
Prudký rast

Čo by takýto nárast priniesol pre ekonomiku? Zamestnanci si síce prilepšia, no podľa analytikov môže mať tento krok mať aj negatívne následky. Peniaze môžu ohroziť pracovné miesta tisícov ľudí a sťažiť situáciu nezamestnaných.

Firmy by totiž takýto nárast nemuseli zvládnuť. „Zvýšenie minimálnej mzdy je v poriadku, ak sa zvyšuje maximálne o infláciu,“ tvrdí ekonomický prognostik Vladimír Bačišin.

Na Slovensku je podľa štatistikov záporná inflácia 0,2 percenta, kým zvýšenie minimálnej mzdy na 400 eur by predstavovalo až 5,26-percentný rast. „Ak ide o zvýšenie z 380 na 400 eur, je to viac ako päť percent, čo je viac ako zvyšovanie miezd v ekonomike. To predstavuje prudký nárast,“ dopĺňa analytik Inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Ohrozený východ

Zvýšenie mzdy by mohlo ohroziť prácu ľudí v ekonomicky slabších regiónoch. „Valorizácia minimálnej mzdy v Bratislave na 400 eur nebude mať takmer žiadny efekt, no na východnom Slovensku a v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou bude mať negatívne následky,“ myslí si Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.

Zvyšovanie má podľa neho čisto politický charakter. Vláda vsádza na ilúziu – zvyšovaním mzdy sa má znížiť chudoba. „Efekt je opačný. Zvyšovaním minimálnej mzdy sa chudoba prehlbuje,“ hovorí Hošták a dodáva, že nezamestnaným sa práca bude hľadať oveľa ťažšie.

Vyššie náklady donútia zamestnávateľov vytvárať menej nových pracovných miest. Slovensko pritom patrí medzi krajiny EÚ s najvyššou mierou nezamestnanosti. „Ak sa nedostaneme aspoň na úroveň priemeru Európskej únie, minimálna mzda by sa nemala zvyšovať,“ dodáva Hošták.
Pozitívum proti chudobe

Iný názor majú odborári. Vyššie platy by podľa nich mali pomôcť v boji proti fenoménu pracujúcej chudoby. „Kto pracuje osem hodín denne, mal by byť schopný uživiť vlastnú rodinu,“ tvrdí Slavomír Manga, viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR. Zvyšovanie minimálnej mzdy vníma ako pozitívny krok a významný prvok najmä z ekonomického hľadiska.

„Treba zvyšovať kúpyschopnosť obyvateľstva, aby oživovalo vnútorný trh a vytvárali sa ďalšie pracovné príležitosti. Ekonomika to objektívne ukáže,“ myslí si Manga. Pozitívne to ovplyvní aj dôchodky. Aj keď sa z minimálnej mzdy priamo sociálne odvody neplatia, zvyšujú sa ostatné mzdy. Tie potom putujú do Sociálnej poisťovne, čo má podľa Mangu pozitívny vplyv na výšku dôchodkov.
Nehasia, čo podstatne páli

V zahraničí sa diskusia o minimálnej mzde vedie výlučne medzi odbormi a zamestnávateľmi. Podľa prognostika Bačišina by vláda do týchto záležitostí nemala zasahovať. Navyše, nerieši skutočné problémy. Tie vidí analytik z Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník v tom, že mnohých ľudí zamestnávajú na hranici legislatívy.

„Stále sú problémy s nútenými živnostníkmi, ktorí často pracujú pod úrovňou minimálnej mzdy,“ uviedol Páleník. Myslí si, že práve toto má negatívny vplyv na trh. „Určite by sa vláda mala pozrieť na tých, ktorí robia mimo legislatívy o minimálnej mzde, aby všetci zamestnávatelia mali rovnaké podmienky a nemohol tak niekto vytlačiť konkurenciu z trhu na základe toho, že pracuje na hranici legislatívy,“ dodáva Páleník.
Odvodová úľava

Zvýšenie minimálnej mzdy, ku ktorému došlo začiatkom tohto roka, vláda firmám kompenzovala odvodovou úľavou. To by malo zabrániť výraznejšiemu prepúšťaniu. Či sa s úľavami počíta aj pri ďalšom skokovom náraste minimálnej mzdy, sa zatiaľ nevie.

Podľa Ďuranu je však problém v nefunkčných mzdových pásmach. „Znamená to, že napríklad vedúca predajne musí mať plat minimálne vo výške 1,4-násobku minimálnej mzdy. Odpočítateľná položka väčšinou zamestnávateľovi nedokáže navýšenie vykryť,“ zdôvodňuje Ďurana. Keďže sa zvýši úroveň platov, desaťtisíce zamestnancov podľa Ďuranu zdražie.

Radovan Kopečný

Aktualne.sk, 2.4.2015