Inšpirujme sa v novom roku v Česku – aspoň témami!

Koniec starého roka je vždy obdobím konferencií o zdravotnej politike. Ich témy však neraz znejú ako obohratá platňa. Vieme, že je niečo zle, ale bojíme sa to zmeniť. Chcel by som, aby sme sa v novom roku ešte odvážnejšie púšťali do nových tém.

Radi sa v zdravotníctve porovnávame s Českom, no robievame to povrchne. Porovnajme, aké témy riešia v Českej republike. „Chýbajú nám autonómne zdravotné poisťovne, ktoré by súťažili o priazeň poistencov“, hovorí v novembrovom rozhovore riaditeľ Fakultní nemocnice Motol Pavel Vepřek. A pokračuje: „V našej krajine sme nad všetko ostatné postavili úhradovú vyhlášku, ktorá mala pôvodne slúžiť len na právne zakotvenie výsledkov zmierovacieho konania. Tým sa však zmaril jej účel, pretože nahráva tým, ktorí majú zastúpenie na ministerstve, ktoré rozhoduje o rozdelení peňazí poistencov. A je vo vážnom konflikte záujmov vzhľadom na to, že je zodpovedné aj za chod nemocníc, ktoré priamo riadi.“

Optimalizáciu siete nemocníc tam robia – poisťovne. Najväčšia Všeobecná zdravotní pojišťovna plánuje zrušiť 5000 lôžok. Ministerstvo to komentovalo: „Transformácia lôžkového fondu spočíva v nastavení zmluvného vzťahu medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva nemôže do tohto vzťahu nijakým spôsobom zasahovať.“

Ekonóm Jakub Hlávka z Institutu pro zdravotní ekonomii, politiku a inovace v rozhovore pre Zdravotnický denník zase odmietol dogmu o nedostatku prostriedkov: „Pridávanie peňazí však nie je strategické a v súčasnosti ani nie je možné kvôli deficitu štátneho rozpočtu, ktorý je dosť výrazný. Navyše vlastne ani nevieme, prečo by sme mali pridávať peniaze tam či onde. Skôr musíme riešiť vnútornú efektívnosť.“

Riaditeľ Nemocnice na Bulovce Jan Kvaček nám nepriamo dáva návod k slovenským jednaniam s odborármi: „Pri tomto lobistickom mechanizme sa však málokedy určí, aké sú náklady. Existuje nátlak, hrozby štrajkom, ale neexistuje protihodnota. Ak niektorý segment získa výrazne vyšší ako štandardný rast, malo by sa jasne stanoviť, čo vráti do systému.“ Ako príklad udáva prepojenie služieb na pohotovosti s kapitačnými platbami všeobecných lekárov, či prechod do nepretržitých pracovných režimov a vyššie časové vyťaženie sál a prístrojov výmenou za vyššie mzdy – tak, ako to dosiahol vo svojej nemocnici.

Servítky si neberú ani reprezentanti ministerstva, ako riaditeľ odboru cien a úhrad Tomáš Troch: „Tam, kde zistíme, že [úhrady] nezodpovedajú výsledkom a úlohe, ktorú chceme, aby segment zohrával, musíme cielene znížiť úhrady, samozrejme, bez toho, aby to malo vplyv na pacientov. V niektorých segmentoch je pomerne veľa vaty.“

Česká diskusia o zdravotníctve je otvorenejšia, hlbšia a nemá toľko dogiem ako slovenská. Poďme v novom roku tých Čechov dobehnúť aspoň v tomto. Napríklad rozvíjaním myšlienky o transformácii nemocníc.

29.12.2024, Ozdravme