Poručíme vetru, dažďu a podielu žien v inžinierstve a matematike

Rozdiely v preferenciách mužov a žien sa nedajú vysvetliť len diskrimináciou a stereotypmi. Nezanedbateľnú rolu hrajú aj nespoločenské biologické faktory.

EÚ nedávno prijala smernicu, ktorá má riešiť rozdielne odmeňovanie mužov a žien zavedením nových byrokratických povinností pre zamestnávateľov. Podobne EÚ tlačí aj na ďalšie témy v rámci boja za rodovú rovnosť. Napríklad v oblasti nízkeho podielu žien v študijných odboroch STEM (prírodné a technické vedy, inžinierstvo a matematika), ktorý dosahuje 33 %. Následne ženy tvoria rovnaký podiel zamestnancov v technických sektoroch.

Na základe týchto a ďalších rozdielov v postavení, zastúpení a odmeňovaní mužov a žien na trhu práce Brusel tvrdí, že existuje potenciál na zvýšenie HDP na obyvateľa v EÚ o 6 až 9 % do roku 2050. Pre Slovensko má byť tento potenciál až 20 %. Ponechajme nateraz bokom až absurdnú výšku tohto čísla. Určite však pôsobí ako veľké lákadlo, ktoré bude motivovať komisiu, aby prichádzala s novými smernicami. Agenda nízkeho podielu žien v odboroch STEM vychádza z predpokladu, že v spoločnosti existujú závažné inštitucionálne a kultúrne prekážky, ktoré bránia ženám vo výbere tohto kariérneho smeru.

To však odporuje veľkej časti ekonomického, psychologického, evolučného a neurovedeckého výskumu. Dôkazy z týchto disciplín skôr poukazujú, že rodové rozdiely v záujme o STEM odbory sú do značnej miery formované inými faktormi ako je diskriminácia, či stereotypy.

Záujmy, preferencie a priority 

Napriek tomu, že v minulosti aj v západnom svete určite existovala diskriminácia žien v určitých odboroch a sektoroch, dnešné dáta a štúdie túto interpretáciu odmietajú. Nedávna meta-štúdia sa pozrela na výskum za posledných 44 rokov v oblasti diskriminácie žien pri zamestnávaní v typicky mužských povolaniach. Jej výsledky hovoria o tom, že posledné dekády výrazne klesala až prakticky vymizla. Čo však podľa prieskumu medzi akademikmi aj laikmi ostalo, sú stereotypy o domnelých stereotypoch zamestnávateľov voči ženám. Obe skupiny stále nadhodnocujú vplyv diskriminácie na trhu práce oproti realite. 

Na to môže kritik zareagovať, že negatívny vplyv diskriminácie voči ženám začína už skôr. Ešte predtým ako si vôbec začínajú vyberať povolanie. V tejto oblasti je hlavným a najrobustnejším psychologickým poznatkom rozdielnosť záujmov, profesijných preferencií a životných priorít medzi mužmi a ženami. Rozdiely v ich záujmoch sa potvrdzujú od začiatku ich skúmania opakovane a v prakticky vo všetkých krajinách sveta. Muži sa zaujímajú viac o veci (objekty, stroje, abstraktné systémy) a ženy o ľudí (vzťahy, pocity, starostlivosť). Toto je jeden z najrobustnejších poznatkov v psychologických vedách, ktorý je univerzálne platný pre všetky kultúry na svete. A tento rozdiel je pomerne výrazný. Ak vyberiete náhodného muža, resp. ženu, tak je 75 % pravdepodobnosť, že bude viac orientovaný na veci, resp. ľudí. 

Tento rozdiel v záujmoch je príčinou, ktorá následne formuje aj rozdiely v profesijných preferenciách. Muži tiahnu k povolaniam, ktoré sú nejak spojené s vecami a ženy k povolaniam, ktoré sú spojené s ľuďmi. Výskum našiel rozdiely aj v životných prioritách. Muži prikladajú väčšiu dôležitosť kariére, ženy viac work-life balansu. 

Paradox rovnostárskych spoločností

Tu by mohol kritik znova podotknúť, že aj tieto univerzálne a dlhodobé rozdiely v záujmoch sú samé o sebe výsledkom kultúrnych a socializačných faktorov. A v minulosti to tak určite bolo. V prvej polovici 20. storočia pred vlnami feministických hnutí naozaj existovali inštitucionálne a aj kultúrne prekážky, ktoré držali ženy mimo časti ekonomiky a vzdelávania a tým limitovali ich potenciál a existoval priestor pre zrovnoprávňovanie. A ten vo veľkej časti sveta aj nastal. 

Univerzity sa otvorili ženám a dnes sú na nich úspešnejšie ako muži. Tvoria na nich väčšinu. Taktiež ženy sa stali kariérne úspešné v mnohých prestížnych odboroch a sektoroch, kde predtým dominovali muži. Podiel žien v týchto odboroch za posledného pol storočia dramaticky narástol. Ide však znova predovšetkým o odbory, ktoré sú skôr zamerané na živé bytosti (medicína, právo, veterina) než o odbory zamerané na veci (IT, strojárstvo, matematika). Tento rozdiel je vysledovateľný a rovnaký prakticky v každej jednej krajine na svete bez ohľadu na kultúru a históriu. To je robustnosť výsledkov, ktorá je psychologických vedách absolútne nevídaná.

Toto je ťažko vysvetliteľný jav pre tých, ktorí vidia príčinu nízkeho podiel žien v STEM odboroch v diskriminácii a kultúre. Prečo by sa ženy dokázali vyrovnať mužom a dokonca ich prekonať v niektorých odboroch a v iných nie? A to na celom svete v rovnakej skupine sektorov. Pričom aj tie odbory, v ktorých sú dnes úspešné ženy, boli v minulosti výhradne mužskou doménou. To naznačuje, že problém nebude ani tak, že ženy niekde nechcú vpustiť, ale skôr tam nechcú vstúpiť v takej miere ako muži.

Druhý ťažko vysvetliteľný jav z pohľadu kritikov je skutočnosť, že v rovnostárskejších, bohatších a slobodnejších krajinách (napr. severná Európa) existujú výraznejšie rozdiely medzi pohlaviami. A to nie len vo výbere odborov, ale aj v ďalších psychologických vlastnostiach a dokonca aj v tých fyziologických (výška, váha, krvný tlak atď.). Ak je príčinou nižšieho výberu technických odborov diskriminácia a kultúra, tak mali ženy v týchto krajinách tvoriť väčší podiel než v krajinách, ktoré nie sú tak rodovo rovnostárske. To však nepozorujeme. 

Kultúra vs. biológia 

Tento historický a geografický vývoj naznačujú, že rozdiely v preferenciách mužov a žien nemôžu byť vysvetlené len diskrimináciou a stereotypmi, ale že nezanedbateľnú rolu budú hrať aj nespoločenské, biologické faktory. Rastie počet štúdií tvrdiacich, že tomu tak skutočne je. 

Po prvé je to výskum s veľmi malými deťmi, ktoré majú pár dní alebo týždňov a ešte tak nemohli byť zasiahnuté spoločenskými normami. V tomto výskume sa chlapci dlhšie dívali na „veci“ než dievčatá a tie naopak venovali viac pozornosti tváram. Podobné výsledky boli odhalené u primátov.

Ďalšia línia dôkazov pochádza z hormonálneho výskumu, kde sa ukazuje, že ženy vystavené počas prenatálneho vývoja vyšším úrovniam testosterónu sú viac orientované na veci, viac inklinujú k typicky mužským povolaniam, a budovaniu kariéry. 

Tento výskum otvára otázku, prečo sa z evolučného pohľadu muži zaujímajú viac o veci a ženy o ľudí? Ide pravdepodobne o psychologickú adaptáciu na deľbu práce – ženy sa historicky viac starali o deti a muži lovili a bránili územie, pri čom používali aj viac nástrojov. Tento stereotypný pohľad na rozdelenie práce medzi pohlaviami sa pokúšal nedávno spochybniť mediálne úspešný výskum o tom, že ženy bežne lovili ako muži. Tento výskum zožal v antropologických kruhoch veľkú kritiku za množstvo chýb a nedostatkov.

Ďalšia séria dôkazov, že nezanedbateľnú rolu  v nižšom podiele žien v STEM odboroch hrá aj biológia, je výskum rozdielnosti mozgov a z neho vyplývajúce rozdiely v rôznych kognitívnych schopnostiach. Výskum ukazuje, že ženy sú lepšie v jazykových, emočných a empatických  schopnostiach a muži zas v priestorovom vnímaní (rotovanie objektov), mechanickom myslení a budovaní systémov. Aj keď sú tieto rozdiely relatívne malé (napr. v porovnaní s rozdielmi v preferenciách), môžu vysvetliť časť rozdielu v zastúpení technických profesií. 

Záver

V závere je dôležité si znova pripomenúť jav z bohatých krajín severnej Európy, kde majú pohlavia najväčšiu rovnosť a zároveň medzi nimi existujú väčšie rozdiely a menej žien si volí kariéru v STEM odboroch.

To ukazuje, že ak si politici a úradníci nedajú pozor, môže sa im ľahko stať, že začnú bojovať nie proti diskriminácii a krivde, ale proti preferenciám samotných žien. Budú bojovať proti pozitívnym symptómom vysokej rodovej rovnosti. 

Výsledkom takéhoto zamieňania plodov slobody a rovnosti (väčšie rozdiely) s nátlakom a diskrimináciou by mohlo vyústiť do prijímania verejných politík, ktoré by v lepšom prípade plytvali zdrojmi a v tom horšom prípade priamo prinášali nezamýšľané negatívne dôsledky. 

Tu hovorím o politikách ako ďalšie zavaľovanie podnikateľov byrokraciou, ktorá predpokladá „prezumpciu viny“. Alebo nebodaj priame zavádzanie povinných kvót a prednostného výberu žien, ktoré úplne narušujú trhové vzťahy (slobodný výber zamestnancov a zamestnávateľov) a dôveru na pracovisku (neboli moji kolegovia zvýhodnení kvôli ich pohlaviu?). 

To neznamená, že neexistujú aj dobré opatrenia a politiky. Napríklad popularizovať úspešné ženské vzory, ktoré uspeli v STEM odboroch a prezentovať ich mladým dievčatám. Rovnako však neexistuje dôvod nerobiť toto isté pri chlapcoch. Cieľom by malo byť predstaviť každému širokú paletu možností, aby si vedeli čo najlepšie vybrať podľa svojho záujmu a priorít. 

Ďalším opatrením je vytváranie pracovísk, ktoré sú priateľské pre matky s deťmi a umožňujú ľahšie skĺbiť náročnú kariéru v STEM sektoroch s materstvom. Napríklad umožniť hybridnú prácu z domu, flexibilne úväzky a zabezpečiť starostlivosť o deti priamo na pracovisku. A toto sú veci, ktoré už aj mnohí zamestnávatelia robia, lebo tak zvyšujú svoju konkurencieschopnosť na trhu. 

28.06.2024, Aktuality.sk