Ceny potravín lákajú populistov

Rast cien potravín sa stal medzinárodnou populistickou témou. Niekde to viedlo len k analýzam a návrhom, ktoré skončili v slepej uličke. Inde však prišlo k zavedeniu regulačných politík, ktoré vážne narušili fungovanie celého maloobchodného sektora.

V Česku rast cien potravín viedol k vyšetrovaniu úradom pre ochranu hospodárskej súťaže. Ten skonštatoval, že „prešetrovanie na trhoch s predmetnými komoditami neodhalilo zlyhanie hospodárskej súťaže ani existenciu štruktúry trhu, na ktorej by mal niektorý účastník dominantné postavenie.“ To však nezabránilo opozícii žiadať reguláciu marží v maloobchode, ktorej vláda zatiaľ odoláva.

Podobný scenár sa odohral aj v Británii, ktorá pritom s 25%-ným nárastom cien za dva roky patrí ku krajinám s podpriemernou potravinovou infláciou. Po tlaku opozície a spotrebiteľských združení pripravili konzervatívci „akčný plán“, ktorý ale spočíva len v analýzach cien a regulačnom dohľade podľa existujúcich pravidiel.

Úplne inú ligu hrá Maďarsko. Doslova rozvrat v sektore maloobchodu sa tam začal už v roku 2020 zavedením dane z obratu, ktorej sadzba postupne narástla až na 4,1% tržieb. Od 2022 platí  nariadenie, podľa ktorého musia obchodníci povinne odovzdať  potraviny vybraných charitám 48 hodín pred (!) uplynutím doby spotreby. V roku 2023 začali platiť nové pravidlá maďarskej verzie Rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorá zvýšila ceny obalových materiálov miestami až 10-násobne. Pres spotrebiteľov to znamená nárast cien potravín o 4%.

Najväčšie zásahy do trhu však prišli s cenovými opatreniami vo februári 2022. Boli zavedené cenové stropy na 6 potravinových produktov, ktoré sa neskôr rozrástli až na 12 produktov. Táto schéma cenových stropov skončila v auguste 2023, bola však nahradená novou schémou. Podľa nej musia obchody s minimálnym obratom 1 miliardu forintov (cca 3 milióny eur) ročne každý mesiac vybrať jeden z koša 20 produktov a ponúknuť ho o 15% lacnejšie, ako bola jeho najnižšia cena za uplynulý mesiac.

Kombinácia vysokého zdanenia s cenovými stropmi mala dopad ako podľa učebnice ekonómie. Prakticky všetky obchody zaviedli množstevné limity na nákup regulovaných produktov. Napriek tomu niektoré produkty opakovane chýbali na pultoch. Ceny neregulovaných potravín zároveň stúpali oveľa rýchlejšie ako vo zvyšku EÚ. Na začiatku roka 2023 malo Maďarsko medziročnú infláciu na potravinách vo výške okolo 50 %, s veľkým odstupom najvyššiu v celej EÚ. V apríli 2023 boli ceny potravín v porovnaní s januárom 2020 v Maďarsku vyššie o 73 %, zatiaľ čo v EÚ narástli v tom istom období priemerne o 30 %.

Napriek zlyhaniu politiky cenových regulácií v Maďarsku je Chorvátsko druhým štátom v EÚ, ktoré pristúpilo k cenovým stropom. Spustilo ich v septembri 2023. Týkajú sa zoznamu 24 potravín a 6 hygienických produktov.

Nejedná sa pritom o zmrazenie cien na existujúcej úrovni, ale dokonca o zníženie ich nominálnej ceny. Toto zníženie sa pri jednotlivých produktoch pohybuje od -9 % až po -53 %. Kvôli krátkej platnosti tejto regulácie ešte nie sú známe jej konkrétne dopady. Vzhľadom k drastickým zníženiam hlboko pod trhovú úroveň však môžeme oprávnene očakávať, že efekt bude rovnaký, alebo ešte horší ako v Maďarsku.

Nápadmi na reguláciu obchodu s potravinami sa hemžili aj predvolebné programy na Slovensku. Veríme však, že ak nie ekonomická logika, tak aspoň aktuálne spomaľovanie inflácie novú vládu od hlúpych nápadov ochráni.

Viac sme o tejto téme napísali v novej publikácii Chlieb a politika.

blog SME, 9.11.2023