Doktor Google ako spojenec

Pandemické obdobie neprialo vzťahu časti pacientov so zdravotníkmi. Obdobie informačnej neistoty, plodiace hoaxy. Na pacienta s vlastným názorom a vlastnými informáciami padá krivý pohľad.

Ignorovanie, či dokonca zosmiešňovanie „pacientov s názorom“ však nie je udržateľná, ani efektívna stratégia. Pacienti s hladom po informáciách ich budú konzumovať, tým skôr, že sú prakticky zadarmo. Dobre informovaný pacient predstavuje prínos pre zdravotníctvo – posúva latku potenciálneho výkonu celého zdravotníctva smerom hore. S narastajúcou globálnou personálnou krízou v zdravotníctve bude svojpomoc pacienta a jeho blízkych nevyhnutná. Môžeme si to pripodobiť k IT vedomostiam. Čím viac vie užívateľ o fungovaní softvéru, tým zložitejšie veci môže profesionálna IT podpora riešiť. Naviac mnohé nové zdravotné technológie (najmä diagnostické) pre svoje fungovanie vyslovene potrebujú dobre informovaného pacienta, schopného ich obsluhovať.

S predchádzajúcimi vetami asi intuitívne súhlasí každý. Problémom nie sú informovaní pacienti, ale zle informovaní pacienti, ktorí si v krvi naháňajú mikročipy a snažia sa ich zlikvidovať pitím Sava.

Pre začiatok sa musíme zmieriť s tým, že „dokonalá znalosť“ nikdy nebude dosiahnutá. Dokonalá zhoda neexistuje ani vo vede a nakoniec, aj medzi lekármi nájdeme homepatov (homeopatické „lieky“ sa dokonca vyučujú priamo na Farmeceutickej fakulte), predavačov biorezonancie, aj zástancov rôznych uletených teórii. Dôležité je, akým smerom sa posúva vedomostný priemer. Nie, nemám k tomu dáta, ale som presvedčený, že aspoň medzigeneračne sa veci menia k lepšiemu – aj vďaka technológiám. Dnes si pacienti rutinne merajú glykémiu, tlak, dávajú si robiť krvné testy, vedia čo je to CRP test, tí s lepšími nervami dokážu použiť automatický defibrilátor, či spraviť Heimlichov manéver. Vo svete našich prarodičov ťažko predstaviteľné.

Môžeme filozofovať nad tým, či otvorenie informačných brán Internetu nepokazilo tento trend. Ja si dovolím tvrdiť, že nie. Na kníhtlač totiž platí rovnaký argument, no sotva dnes nájdeme niekoho, kto by považoval svet bez masovo produkovanej literatúry za lepší.

Namiesto nariekania nad hoaxmi je potrebné túto problematiku uchopiť proaktívne. Nehovorím o nejakom centralizovanom štátnom „projekte“, skôr o decentralizovanom posune kultúry práce s informáciami o zdraví – na úrovni štátu (či už v podobe Ministerstva zdravotníctva, Ministerstva školstva, a všetkých relevantných inštitúcií), zdravotníkov a iných poskytovateľov služieb v zdravotníctve, poisťovní, ale aj médií a vzdelaných laikov, ktorí môžu pozitívne pôsobiť na svoje okolie. Jednoduchšou úlohou je prevencia, ktorá sa bez informovaného pacienta takmer nedá ani robiť. Druhou podstatne ťažšou úlohou je pracovať s informáciami pri samotnej liečbe, kedy laik oveľa ľahšie spadne do jamy plnej chybných informácií a ovplyvnený emóciami si nedokáže súvislosti pospájať správne, čo vyústi v nedôveru k liečbe.

Odrádzať pacienta od „doktora Googla“ však nie je cesta. Nájdeme viacero výskumov, sa témou hľadania informácií online zaoberali. Pacienti napríklad „googlia“ informácie niekoľko dní pred tým, než skončia na pohotovosti. Iný výskum ukazuje, že rodičia detí výrazne zvýšili vyhľadávanie zdravotných informácií na internete už niekoľko mesiacov pred tým, ako ich deťom diagnostikovali rakovinu. Prieskum na 1000 Poliakoch ukázal, že zdravotné informácie získané z Internetu respondentov primárne motivovali k návšteve lekára (45 %), k dodatočným otázkam ohľadom diagnózy a jej liečby (40 %) a k žiadosti o skríning, či testy (35 %). Len 22 % respondentov viedli zistenia z internetu k odloženiu návštevy lekára a ešte menej (7 %) kvôli tomu odmietlo plánované vyšetrenie alebo (9 %) zmenilo liečbu bez konzultácie.

Môžeme preto vysloviť hypotézu, že pacienti s „doktorom Googlom“ konzultujú už ranné symptómy chronických aj akútnych ochorení, no zároveň tým získavajú motiváciu k návšteve lekára a žiadajú od neho viac odborných informácií. V menšine prípadov sa rozhodnú liečbu zmeniť/odložiť. Dobre nasmerovaný pacient hľadajúci informácie tak môže byť prospešný sebe, aj celému zdravotnému systému.

Čo to znamená v praxi? Aktívnejšie vyzývanie pacientov ku vzdelávaniu, spolu s odporúčanými zdrojmi informácií (dnes aj Wikipedia dokáže zázraky), vytváranie takýchto zdrojov informácií (schopnosť odkázať pacienta na predpripravené zdroje zároveň uľahčí asertívnejší prístup k tým uletenejším klientom), otvorenosť ku diskusii, príprava na komunikáciu s pacientom už počas štúdia a výraznejšie vzdelávanie o ľudskom tele na základných a stredných školách na úkor rastlinnej a živočíšnej ríše.

S prudko rastúcim dopytom po zdravotných službách a s nástupom kvalitných databáz symptómov ako WebMD, alebo Symptomate, umelej inteligencie a medicínskych chatbotov je pravdepodobné, že v budúcnosti nebude prvým kontaktom pacienta živý lekár, ale online algoritmus. Skôr alebo neskôr bude normálne, že pacient do ordinácie nepríde s vytlačeným papierom z Internetu, ale rovno s oficiálnym názorom lekára zo Stanfordu, UChicago, alebo Cleveland Clinic.

Mimochodom, „doktor Google“ je síce slang, no Google Health je významnou divíziou tohto technologického giganta, ktorý zamestnáva desiatky lekárov a vedcov z pridružených disciplín, podobne ako Apple a ďalšie technologické giganty. Podobne ako iné sektory, aj zdravotníctvo sa bude posúvať stále viac online.

Trend, 29.9.2022