Finančné vzdelávanie- to je cesta!

Už do počiatku existencie novej vlády počúvame o možnej exekučnej amnestii. V súčasnosti ešte nie sú k dispozícii žiadne konkrétne informácie koho by sa mala týkať a najmä akých záväzkov.

Sledujeme ale ďalšie tlaky na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú podľa navrhovateľov zabrániť neúmernému zadlžovaniu sa, a tak predchádzať exekúciam a následnému predaju ich osobného majetku. Skupina poslancov z hnutia Sme rodina navrhla na decembrovej schôdzi Národnej rady novelu zákona o reklame, ktorá mala zakázať reklamu na spotrebné úvery, pôžičky a finančné leasingy v čase od 1. novembra do 24. decembra a súčasne zaviesť povinnosť, aby reklama na dané produkty obsahovala varovné označenie: „Nesplácanie záväzku môže viesť k exekúcii a následnému predaju Vášho osobného majetku.“ Je toto smer akým by mala ísť ochrana spotrebiteľa a dlžníkov? Riešením aktuálneho stavu exekučných konaní a finančnej vzdelanosti spotrebiteľov nie sú populistické riešenia, ale finančné vzdelávanie. 

Dávnejší prieskum poukázal na to, že až 46 % opýtaných na Slovensku sa učí v oblasti financií z vlastných chýb alebo úspechov. Respondenti požadovali aj finančné vzdelávanie do škôl a súčasne aj, že poskytovateľom finančného vzdelávania by mal byť štát.

Síce od roku 2008 máme už 3. verziu Národného štandardu finančnej gramotnosti, ale v hodnotení finančnej gramotnosti PISA (445, priemer OECD- 489) sme získali horšie skóre o 25 bodov ako v roku 2012 (470, priemer OECD- 500). Susedné Česko má Národnú stratégiu finančného vzdelávania až od roku 2010, no v roku 2012 dosiahlo v hodnotení PISA výsledky nad priemerom krajín OECD (520, priemer OECD- 500). Na výučbu finančnej gramotnosti sa nevytvoril osobitný predmet, ale jej prvky sa zakomponovali do vzdelávacieho programu vybraných predmetov. Toto rozhodnutie má svoje pozitíva aj negatíva, ale okrem štátu by mali na finančnom vzdelávaní participovať aj samotné finančné inštitúcie, ktoré by vedeli priniesť zaujímavejšiu formu vzdelávania.

OECD okrem finančnej gramotnosti na školách sleduje finančnú gramotnosť populácie. V tomto hodnotení nie je Slovensko zapojené. V Česku, ktoré je zapojené do tohto testovania, sa preukázala medzi testovanými závislosť finančnej gramotnosti najmä od vzdelania (čím vyššie vzdelanie, tým lepšie znalosti) a príjmu (čím vyšší príjem, tým lepšie znalosti). Až 52 % Čechov malo nízku finančnú gramotnosť. V prípade Česka sa nedá jednoznačne poukázať vplyv aktuálneho finančného vzdelávania na finančnú gramotnosť, keďže do prieskumu boli zapojení ľudia do 29 rokov, t. j. nevieme koľkí z týchto respondentov mohli absolvovať už nejaké finančné vzdelávanie na školách.

Už niekoľko rokov funguje tatra academy, ktorá je ale skôr určená pre študentov stredných škôl a nie pre žiakov základných škôl, u ktorých by sa malo primárne začať a súčasne nie je prístupná stále. Riešením by bolo vytvorenie aplikácií, hier alebo iných interaktívnych aktivít, ktoré by pomohli učiteľom priniesť študentom kvalitný prehľad o nástrahách finančného trhu. Výzvou pre finančný sektor by mala byť aktívna participácia na riešení finančnej gramotnosti, keďže aj im by malo záležať na tom, akých budú mať o pár rokov klientov, t. j. či budú mať klientov, ktorí si vedia nastaviť svoj finančný plán a splácať načas svoje dlhy a či budú ich klienti vedieť efektívne zhodnotiť svoje investície aj v iných ako v konzervatívnych produktoch. Tieto charakterové znaky klientov by vrátili finančné prostriedky do študentov investovaných cez finančné vzdelávanie, keďže výsledky PISA hovoria, že na Slovensku, žiaci, ktorí vlastnia bankový účet, dosahujú o 14 bodov nižšie skóre než žiaci s podobným socioekonomickým statusom, ktorí nie sú vlastníkmi bankového účtu. Zo všetkých zapojených krajín žiaci v Španielsku, Holandsku a na Slovensku (o 42 bodov), ktorí sú držiteľmi platobnej karty, dosahujú nižšie skóre než žiaci s podobným socioekonomickým statusom, ktorí platobnú kartu nevlastnia.

A čo s dospelými? Poslať ich opäť do školských lavíc? Určite by to bolo zaujímavé, ale aj finančne náročné, preto je výzvou pre štát, aby spolu s finančnými inštitúciami vytvoril informačné materiály a možnosti doplnkového finančného vzdelávania, ktoré by umožnilo predchádzať nepriaznivým finančným situáciám. Funguje nástroj na riešenie stavu, keď osoba má na krku záväzok 180 dní po lehote splatnosti a vedie sa voči nej exekučné konanie, oddlženie, tzv. osobný bankrot, ktorý umožňuje fyzickým osobám a aj fyzickým osobám- podnikateľom veľmi jednoducho odpísať svoje záväzky. Tento nástroj sa nedá ale považovať za udržateľný, keďže po odpísaní dlhov môže daná osoba ďalej vytvárať nové záväzky, ktoré nebude vedieť splácať a opätovne sa môže dostať do rovnakej situácie. Je možné sledovať, že vo veľmi malej miere sa využíva forma oddlženia- splátkový kalendár, len 1 % z 867 ukončených oddlžení v mesiaci október, oproti konkurzu, čo vypovedá o stave majetkových pomeroch oddlžených osôb Splátkový kalendár môže využiť osoba, ktorá by mala mať pravidelný príjem, jej dlhy neprevyšujú hodnotu majetku a musí byť schopný zaplatiť cca. 700 eur na „osobný bankrot“. Návrh naň bude určený tak, aby dlžník uspokojil minimálne 30 % nezabezpečených dlhov. Na základe týchto skutočností je táto možnosť oddlženia vhodná najmä pre dlžníkov, ktorých hodnota majetku prevyšuje hodnotu dlhov, chcú si zachovať svoj majetok a majú príjem, z ktorého môžu splácať svoje dlhy po dobu 5 rokov. Zákonná úprava umožňuje opätovne využiť osobný bankrot až po desiatich rokoch od zrušenia oddlženia. Z toho dôvodu považujem za vhodné zapracovať ako podmienku ukončenia oddlženia absolvovanie efektívneho finančného vzdelávania, ktoré by pomohlo v budúcnosti predchádzať takýmto situáciám.

A čo s veľkým počtom exekúcií? Čísla v tabuľke vyzerajú hrozivo...ale! Údaje z Centrálneho registra exekúcií hovoria, že exekúcie sa týkajú spolu 968 986 fyzických osôb vrátane podnikateľov. Z toho 517 908 osôb rieši jedno exekučné konanie, na 152 154 osôb sú vedené dve exekučné konania, na 79 243 osôb sú vedené tri exekučné konania a po sedem a viac exekúcií je vedených na 107 141 osôb. Tieto podrobnejšie dáta nám dávajú obraz, že pre vyše polovicu osôb je to len jednorazová záležitosť, do ktorej sa dostali a pre zvyšné osoby sa ponúka možnosť využitia osobného bankrotu.

V poslednom období sledujeme aj vplyv signálneho pôsobenia stanovísk predstaviteľov vlády o analýze možnosti exekučnej amnestie na tom, že vybrané subjekty vyhlasujú rôzne podoby úrokovej alebo exekučnej amnestie, ktoré umožňujú zlepšiť finančnú situáciu ich klientov a tak zlepšiť aj ich samotné finančné zdravie. Príkladom je zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá prv vyhlásila úrokovú amnestiu a v súčasnosti beží exekučná amnestia, ktorá umožňuje zaplatiť na zdravotnom poistení polovicu vymáhanej istiny v exekúcií, poisťovňa zastaví exekúciu, vyplatí exekútorovi trovy exekúcie a zvyšok dlhu nebude ďalej vymáhať. Rôzne podoby úverovej alebo exekučnej amnestie sú určite lepším spôsob zlepšovania finančného zdravia klientov verejnoprávnych inštitúcií ako plošná amnestia, ktorá naruší zodpovednosť osôb plniť si svoje záväzky bez sankcie.

Návrh riešení:

• kvalitné finančné vzdelávanie ako predpoklad spoľahlivých klientov, ktorí sa v budúcnosti nebudú báť investovať aj do rizikových produktov,
• spoločenská zodpovednosť finančných inštitúcií na budovaní vyššej kvality finančnej gramotnosti,
• informačná kampaň o možnostiach predchádzania nepriaznivých finančných situácií a príležitostiach zvýšenia finančnej gramotnosti,
• rôzne podoby úverovej alebo exekučnej amnestie ako posledná možnosť riešenia nepriaznivej finančnej situácie vybranej skupiny klientov verejnoprávnych inštitúcií.