Hrobové ticho

Leto nám zapĺňajú titulky o koaličnej kríze, príchode Volva a anekdotické príbehy o raste cien toho či onoho. Jediné, čo prenikne spoza chotára, sú správy o ruskej invázii. Ohľadom svetovej ekonomiky je však mimo špecializovaných médií takmer hrobové ticho.

A pritom sa dejú neuveriteľné veci. Začnime energetikou. Akú cenu máte na zúčtovaní elektriny z minulého roka? Zhruba 60-70 eur za MWh. V Nemecku sa aktuálne predávajú kontrakty na budúci rok (nie spotové!) na 1 MWh za 350 eur. Zemný plyn sa roky predával pod 20 eur na MWh. Minulú zimu stál 50 eur, teraz sa predáva za 170 eur. A to ešte uvidíme, či sa o dva týždne opäť rozbehne tok cez Nord Stream. Áno, na Slovensku sa chlácholíme dohodami ministerstva so Slovenskými elektrárňami a SPP. Ale to je len šikovný ťah pre upokojenie voličov. Extrémne ceny energií (či rovno výpadky dodávok) vypnú fabriky po celej Európe a naplno zasiahnu aj Slovensko.

A energetikou to nekončí. Prudko padajú ceny komodít, ktoré pomáhali aj našim oceliarňam či hlinikárňam aspoň čiastočne vyvážiť vysoké ceny energií. Kurz eura je v strmom páde a s ním aj naša globálna kúpyschopnosť. Dáta z USA ukazujú, že sklady výrobcov sa začínajú prudko zapĺňať nepredaným tovarom. Spotrebitelia po celom svete rozvážne šliapu na brzdu výdavkov, napriek gigantickým stimulom. Po technickom defaulte Ruska tvrdo zbankrotovala Srí Lanka. Salvador, Ghana, Pakistan či Tunisko sa k bankrotu rýchlo blížia. Turecko na dolárovom dlhu platí 11 % úrok. Európska centrálna banka je bezradná – už pri náznaku spomalenia „tlačenia peňazí“ začali úroky na talianskom a ďalších dlhoch letieť prudko hore.

Ak by ekonomika mala čelo, bolo by na ňom napísané „recesia“.

Vojna na  Ukrajine má aspoň jednu „výhodu“, ak to môžem takto cynicky napísať. Utrpenie Ukrajincov nám pomáha relativizovať vlastnú nepohodu. Zatváranie plavární pre drahé energie je len muchou oproti životu v pivničnom kryte. Vyplakávanie nad politikou ECB, nemeckou kamikadze energetikou, či rokmi populistického prejedania budúcnosti je lacnejšie, ako plakanie nad mŕtvymi – a snáď nám pomôže v budúcnosti nezopakovať rovnaké chyby (haha, to iste!).

No je najvyšší čas začať obyvateľov a ekonomiku chystať na to, že prichádza éra, akú sme tu nemali minimálne 14 rokov, a možno dokonca od pádu Mečiarizmu. Obdobie, kedy hlavnú úlohu bude hrať zdravie verejných financií a zabránenie defaultu, uchránenie medzinárodných obchodných vzťahov a predídenie sociálnym nepokojom. Tie často vynášajú na vrchol moci to najhoršie, čo sa dá na ulici nájsť.

HN, 18.7.2022