Jadro ani plyn nedostali zelenú, ale skôr oranžovú

Novoročný darček Európskej komisie, v podobe zaradenia jadra a zemného plynu medzi udržateľné zdroje energie, vyvolal zároveň oslavy, veľký nárek, ale aj sklamanie. Celý príbeh taxonómie je však ukážkou toho, že v EÚ sa energetická politika nerobí analyticky ale najmä ideologicky.

Taxonómia má rozdeľovať zdroje energie podľa kritéria udržateľnosti. Na prvý pohľad to znie nevinne, ba až zbytočne, „udržateľné“ znamená v EÚ už 30 rokov len to, čo sa nemíňa, teda „obnoviteľné“. Vietor, slnko, voda, prípadne biomasa, ktorá sa tam akýmsi nedopatrením dostala. Tento rebríček má ale inú funkciu. Na základe neho sa budú rozdávať peniaze v rámci Zeleného údelu a zároveň má slúžiť ako informácia pre finančné trhy, aby sa tak „správne“ rozhodli, ktoré projekty financovať a ktoré nie. 

Kde sú peniaze, tam je pochopiteľne bitka o definíciu. Podpísať Parížsku dohodu, alebo rýchlejšie znižovanie emisií, dokáže každý politik, ale až pri detailoch príde na lámanie chleba. Zrazu sa ukáže, že EÚ nie je štát, ale spolok 27 krajín s výrazne odlišnými hospodárskymi podmienkami a stratégiami, ako znižovanie emisií dosiahnuť. Ako môže potom Európska komisia v jednom dokumente vyhovieť všetkým naraz? Bez toho, aby sa ten rebríček nestal len kusom papiera?

Pochopiteľne, jadro milujúce Francúzsko považuje nukleárne investície za perfektnú cestu na zníženie emisnej stopy a nevyhnutnú podmienku pre elektrifikáciu priemyslu. Rovnako veľa iných krajín, vrátane Slovenska, si nevie vlastnú transformáciu výroby energií predstaviť bez zemného plynu. 

Nie je preto prekvapujúce, že aj jadro aj plyn dnes v taxonómii byť musia. Ale diabol je v detailoch, jadro ani plyn nedostali zelenú, ale skôr oranžovú. Podmienka, že projekt novej jadrovej elektrárne musí mať vyriešené dlhodobé úložisko odpadov, je na prvý pohľad pochopiteľná, ale na druhý už nie. Absencia úložiska nie je najväčší problém, ktorý dnes máme a EK si je veľmi dobre vedomá toho, kto všetko (aj aktivisti) blokuje ich vznik na Avšak zvyšné dve podmienky sú absurdné. Európska komisia chce schvaľovať každý nukleárny projekt – aby výstavba trvala ešte dlhšie? Nezmyselný je aj časový limit schváleného stavebného povolenia do roku 2045. V tomto desaťročí sa pravdepodobne odohrá ďalšie kolo nukleárnej revolúcie v podobe malých, modulárnych reaktorov. Nové, reprodukovateľné technológie, doplnené o progresívnu -zjednodušenú povoľovaciu reguláciu  by mali výrazne znížiť kapitálové výdavky na bezemisnú produkciu elektriny.,Jadro vynikajúco dopĺňa nestabilné obnoviteľné zdroje. Prečo by si členské štáty mali zatvárať dvere pred technologickým pokrokom? 

Nové plynové elektrárne budú musieť byť postavené tak, aby mohli už v roku 2030 spaľovať z 30% bioplyn a vodík, čiže ich emisie nebudú 490g CO2/kWh ale maximálne 270g. Od roku 2035 už zemný plyn do nových elektrární nepotečie vôbec. My ani Nemci dnes ešte nevieme efektívne  vyrábať vodík  budeme to vedieť už o 10 rokov? 

V celom tomto príbehu je najpikantnejšie postavenie Nemecka. Keďže na Silvestra dobrovoľne (niekto by použil slovo „masochisticky“) odstavili ďalšie funkčné jadrové elektrárne s hodnotou viac ako desať miliárd eur, neprekvapí nás, že ich jadro v zozname zaskočilo. Ale polovicu ich vlády štve aj ten plyn, bez ktorého nie je možná nemecká Energiewende, tranzícia na obnoviteľné zdroje. Vo všetkých plánoch počítajú s vypínaním uhlia a súčasne budovaním nových plynových elektrární. Tie majú v roku 2030 vyrábať o polovicu viac elektriny ako vyrábajú dnes. Šéf energetického koncernu RWE hovorí o potrebe dodatočných 20-30 GWe (čo je desaťnásobok slovenského jadrového výkonu). Na stole je preto otázka, načo vlastne Nemci spolufinancovali druhé potrubie Nordstreamu?

Uplynulý rok zároveň Nemecko dostalo lekciu od počasia. Vietor nefúkal, stabilitu v sieti tak museli doháňať najšpinavejším spôsobom, z uhoľných elektrární. Podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe energií klesol o 4 percentuálne body na 41%. I napriek doterajším biliónovým investíciám a najdrahšej elektrine v EÚ, Nemci sú stále na míle vzdialení od vlastných cieľov. Aby dobehli zameškané a naplnili plánované, musia sa pokúsiť o nemožné. Nasledujúcich desať rokov, musia každý rok nainštalovať 3 krát viac solárnych panelov a 4 krát viac veterných turbín, ako v uplynulom roku. Pravdepodobnosť, že to nestihnú, je vysoká a od toho sa bude odvíjať aj ich závislosť na zemnom plyne. 

Podľa dostupných informácií sa nemecká vláda pre nejednotnosť dohodla, že na samite, na ktorom sa bude začiatkom leta rozhodovať o taxonómii zdrojov energie, sa zdrží hlasovania. Bodaj by to aj slovenskí politici využili ako príležitosť, ako vniesť do taxonómie viac rozumu. Ideálne by bolo centrálne spísanú taxonómiu zrušiť, keďže každá krajina má iné investičné a technologické možnosti a ciele znižovania emisií sú dané. Taxonómia je hlavne signalizačným -ideologickým nástrojom, umŕtvovanie fosílnych zdrojov energií predsa zabezpečí postupné znižovanie emisných povoleniek. Ich extrémne vysoká súčasná cena na tom pracuje už dnes. 

SME, 7.1.2022