Konkurencia

Vláda oslavuje. Súdny spor, ktorý načal už druhé desaťročie svojej existencie, je konečne na konci. Nepriateľ bol porazený a uznal svoju porážku. Ministerstvo malo pravdu – ani 16 rokov od reformy nedokázalo jeho vedenie pre poistencov vytvoriť konkurenčné prostredie so všetkými jeho výhodami. A ja ako poistenec rozmýšľam, čo teda vlastne mám oslavovať.

Najskôr si ale vyjasnime, že rozhodnutie Súdneho dvoru, obzvlášť v špecifickej oblasti súťažného práva, nie je slovo božie. Súťažné právo v EÚ je tak „premakané“, že hoci talianska štátna aerolinka Alitalia za 74 rokov svojej existencie videla zisk len jediný krát, stále lieta. Asi zázrak, a nie štátna pomoc. Alebo letecká doprava nie je konkurenčné prostredie?

Ale späť k poisteniu. Nejaká konkurencia tam bude, keď minulý rok zmenilo svoju poisťovňu 240 000 poistencov. Ale aj my v INESS sme opakovane upozorňovali, že zdravotné poisťovne sa v mnohom podobajú skôr prietokovým ohrievačom. Ale je toto dôvod na oslavu?

Zajacova reforma bola postavená na myšlienke konkurujúcich si zdravotných poisťovní. Tento konkurenčný proces mal formovať celé prostredie – ceny, toky financií, sieť poskytovateľov, mal byť strážcom hospodárenia jednotlivých subjektov a hlavne mal dať moc do rúk poistencovi. Podarilo sa to len v obmedzenej miere. Vďaka konkurencii zažíva poistenec proklientskejší prístup, existuje istá súťaž v platobných mechanizmoch a zazmluvňovaní poskytovateľov. No v ďalšom rozvoji naráža konkurencia na známe prekážky ako chýbajúca definícia nároku, minimálna sieť, cenové regulácie, dominancia štátnej poisťovne, či nekonečný kolotoč dofinancovávania a oddlžovania.

Rozhodnutie súdu bude argumentačnou vodou na mlyn melúci sen slovenských politikov o systéme s jednou zdravotnou poisťovňou. Systém, ktorý majú v rukách oni, politici, systém, kde im zo štátnej poisťovne počas roka len tak neutečie 150 000 ovečiek. Len si treba spomenúť, že reforma 2004 neprišla len tak z rozmaru. Nebolo to len okopírovanie slávneho holandského modelu zdravotníctva, pretože ten vtedy tiež ešte len vznikal. Reforma postavená na konkurencii vznikla preto, že štátom dominovaný centrálne riadený systém bol na prelome tisícročí niekoľko rokov na hrane kolapsu. V roku 2001 dlhovala Všeobecná zdravotná poisťovňa len lekárňam 6 miliárd korún, nemocniciam miliardu korún. Doslovnému rozobratia celého zdravotníctva do zberu zabránil len zákaz exekúcií z júla 2001.

Veď aj spomínaný súdny spor sa viedol o tom, či mal štát právo doliať do VšZP peniaze. Miesto tešenia sa nad legálnosťou tohto dolievania, nebolo by lepšie radšej ten konkurenčný trh konečne dotiahnuť do konca?

Na činnosť INESS finančne prispela aj poisťovňa Dôvera

Zdravotnícke noviny, jún 2020