Konkurencieschopnosť slovenských miest

Podnikať na Slovensku nie je pre každého jednoduché. Potvrdzuje to nielen subjektívny názor podnikateľov, ale aj mnoho medzinárodných rebríčkov. Jeden z najznámejších rebríčkov (Doing Business) sa tento raz zameral nielen na umiestnenie Slovenska v konkurencii medzinárodných ekonomík, ale aj na 5 najväčších miest (Bratislava, Trnava, Žilina, Prešov, Košice) na Slovensku v porovnaní s ďalšími mestami v Česku, Chorvátsku a Portugalsku. Celkovo zanalyzovali 25 miest.

Rebríček ukázal, že jednoduchšie sa podniká na východe ako na západe Slovenska (hoci rozdiely sú veľmi tesné). Najťažšie to majú podnikatelia v Bratislave. Poukázal aj na to, že najväčším strašiakom podnikateľského prostredia na Slovensku je čas potrebný na vybavenie povolení alebo získanie rozhodnutí. Tieto časy sú veľkej miere nad priemerom krajín EÚ a súčasne sa ešte výrazne líšia medzi jednotlivými mestami Slovenska. Výrazný časový rozdiel medzi slovenskými mestami sa ukázal najmä v prípade získania elektrickej prípojky či získaní stavebného povolenia.

Problémom podnikateľského prostredia sú nielen nasledujúce fázy podnikania, ale aj jeho začiatok. Bratislava získala najhoršie umiestnenie z vybranej vzorky miest vo všetkých sledovaných krajinách v oblasti začatia podnikania. Toto umiestnenie bolo ovplyvnené aj tým, že čas potrebný na začatie podnikania tu bol až 26,5 dňa. Z hlavných miest sa najlepšie umiestnilo Porto, kde je potrebných len 6,5 dňa. Tejto oblasti nepomáha ani výška povinného minimálneho základného imania pre s. r. o., ktorá je v pomere k príjmu najvyššia zo sledovaných krajín. Česko má základné imanie vo výške 1 eura. Pre Portugalsko dokonca neexistuje žiadne minimum. V konkurencii väčšiny krajín EÚ, ktoré majú nulové alebo 1-eurové základné imanie sú slovenské firmy vo výraznej (hoci len účtovnej) nevýhode.

Zlou vizitkou podnikateľského prostredia je aj čas potrebný na získanie stavebného povolenia. Až 3 z 5 miest na Slovensku sa umiestnili na úplnom chvoste hodnotenia čase potrebného na získanie povolenia. Až 70 dní je rozdiel medzi najlepším a najhorším mestom na Slovensku v dobe potrebnej na získanie stavebného povolenia. Zatiaľ čo v Záhrebe je potrebných len 146 dní, Lisabone 160 dní či v Prahe 246 dní, v Bratislave trvajú procesy na získanie stavebného povolenia až 300 dní.

Slovenské súdnictvo neponúka najlepší príklad v rýchlosti súdnych konaní. Síce 2 mestá (Košice, Prešov) stlačili dĺžku konaní pod priemer sledovaných miest, v Bratislave, kde sa koncentruje väčšina spoločností, je situácia najhoršia z analyzovaných hlavných miest, keďže je tam potrebných až 775 dní na vydanie súdneho rozhodnutia.

Síce nami spomenuté dáta vyzerajú hrozivo, Slovensko píše aj tak úspešný príbeh v zlepšovaní podnikateľského prostredia, keďže za posledných 14 rokov bol zaznamenaný najväčší pokrok pri prijímaní postupov v oblasti regulácie podnikateľského prostredia. Netreba však zabúdať aj na praktické životné situácie podnikateľov, ktoré nie sú v štandardizovaných rebríčkoch zaznamenané.
 

Príklad, že aj v hlavnom meste, v ktorom je väčší nápor na všetky životné situácie podnikateľa, môže byť kvalitné podnikateľské prostredie je Praha, ktorá ako jediná mala v štúdii náskok pred zvyšnými českými mestami. V prípade, že by sa uplatňovali najlepšie možné riešenia a postupy z jednotlivých slovenských miest, Slovensko by si zlepšilo pozíciu v medzinárodnom rebríčku Doing Business o 9 miest (z 39. miesta na 30. miesto).

Ministerstvo hospodárstva má ambiciózny plán predložiť, už tretí balík na zlepšenie podnikateľského prostredia. Svetová banka pomohla ministerstvu vybrať, aké opatrenia do ďalšieho balíčka zaradiť, aby slovenské podnikateľské prostredie konečne pocítilo zlepšenie. Na základe výzvy ministerstva sa aj INESS zapojil do predloženia opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré nielenže vedie posunúť hodnotenie Slovenska v medzinárodných rebríčkoch, ale taktiež aj uľahčiť každodenný život podnikateľa.