Mali by byť vo verejnom sektore vyššie mzdy ako v súkromnom sektore?

Je to jednoduchá otázka, na ktorú je ťažké odpovedať. Aké sú argumenty proti? Najprv čisto štatisticky. Zamestnanci vo verejnom sektore pracujú menej hodín (garantuje kolektívna zmluva), a majú o týždeň viac dovolenky. Vo verejnej správe sa tak pracuje o 13 % menej hodín, ako v súkromnom sektore. K tomu môžeme priradiť (takmer) istotu zamestnania, pravidelnú pracovnú dobu, minimum nadčasov, minimum nočnej práce, a v neposlednom rade štátne rekreačné zariadenia.

Ďalej, zamestnanci vo verejnej správe nepoznajú svoju pridanú hodnotu (väčšinou neexistuje trhový test hodnoty ich služieb). Ako príklad môžeme uviesť poslednú povinnosť, ktorá pristala Ministerstvu financií. Každý mesiac produkovať report o cenách potravín, a keď dôjde k výraznému nárastu, povinnosť navrhnúť opatrenia. Toto je presne činnosť, ktorá by na voľnom trhu nevznikla, veď ceny potravín aj tak už zisťuje Štatistický úrad. Pridaná hodnota týchto reportov sa bude blížiť väčšinu času nule. Ako by mali byť zaplatení títo zamestnanci?

Štát k tomu pristupuje tabuľkovo. Ak zamestnanec, na ktorého táto úloha padla, má pozíciu vyžadujúcu vysokú školu, bude odmenený na základe svojej kvalifikácie a času, ktorý už vo verejnej správe strávil.

A toto je práve častý argument za vyššie platy vo verejnej správe. Keďže vo verejnej správe pracuje viac vysokoškolákov, je primerané, aby sa ich platy posudzovali v pomere k priemernému platu vysokoškolákov v súkromnom sektore. Príklad s analýzou cien však ukazuje, že je to veľmi zjednodušujúca úvaha. Iste, štátom zamestnaní lekári takto musia byť odmeňovaní. Vrcholoví manažéri verejnej správy pravdepodobne tiež. A potom sú to desaťtisíce úradníckych pozícií, kde o pridanej hodnote vysokoškolského vzdelania toho veľa povedať nevieme. Aj preto sme veľmi ocenili návrh jednej zo strán vo volebnom programe, aby sa na prácu vo verejnej správe nevyžadoval magisterský, ale len bakalársky titul (podľa nás by ani ten nemal byť nutným vyraďovacím kritériom). V mnohých krajinách sveta majú takto nastavené požiadavky napríklad aj na učiteľov. Stačí im bakalárske vzdelanie.

Trend vyobrazený na tomto grafe ukazuje, že verejná správa v platoch už výrazne predbieha súkromný sektor. Je to len platmi lekárov a učiteľov? Alebo je to dôsledok nedávneho plošného predvolebného zvyšovania platov? Potrebujeme to vedieť. Chýba nám analýza platov vo verejnom sektore, ktorá by zahŕňala ich prudký rast v rokoch 2018-2019, zavedenie platových automatov a podobne. Aby sa nestalo to, že verejná správa odčerpáva kvalitných ľudí zo súkromného sektora a zamestnáva ich napríklad na prípravu reportov o cenách potravín.

Graf nájdete tu. 

Je pritom pravdepodobné, že už dnes sa to deje. Slovensko má najvyššie výdavky na kompenzácie zamestnancov štátu v porovnaní V4 na úrovni 10,6 % HDP (2022). Priemer EÚ je 10,1 % HDP. Zaujímavé porovnanie je s príjmami štátu. Tie dosiahli minulý rok 40,2 % HDP. Každé štvrté euro (26,4 %), ktoré štát vyberie, premení na mzdu verejného sektora. Napríklad v takom Poľsku je to 24 %. V roku 2018 malo z V4 len Maďarsko vyšší podiel zamestnancov verejnej správy v ekonomike ako SR. Dnes reálne Slovensko vynakladá o 0,5 % HDP na mzdy viac, ako by vynakladalo pri priemernej hodnote ostatných krajín V4. Získavajú za to obyvatelia Slovenska kvalitnejšie verejné služby?

Graf nájdete tu. 

Startitup, 9.11. 2023