Ministerstvo školstva prekvapilo, že prekvapilo pozitívne
V programovom vyhlásení vlády minister školstva ukázal, že neplánuje len kúriť, svietiť a prinajlepšom pokračovať v rozbehnutej obsahovej reforme, ale že má aj svoje návrhy a predstavy, kam by sa malo školstvo uberať. A z toho, čo sa v dokumente píše, to vôbec nemusí byť k horšiemu.
Samozrejme, vyhlásenie obsahuje množstvo povinnej jazdy, ktorá nikoho neprekvapí. Bude sa znižovať administratívne zaťaženie učiteľov, bude viac inkluzívneho vzdelávania a digitalizácia bude prebiehať na všetkých stupňoch vzdelávania.
Ale okrem toho obsahuje aj niekoľko zaujímavých návrhov, ktoré neznejú len ako umelou inteligenciou vygenerovaná slovná vata. Napríklad ministerstvo navrhuje zaviesť nové priebežné testovanie žiakov s cieľom, aby mali aktéri v školstve lepšie a častejšie spätnú väzbu. Alebo upraviť fungovanie Štátnej školskej inšpekcie, či podporiť vznik regionálnych združení škôl a zaviesť transparentné pravidlá zaraďovania a vyraďovania škôl zo siete. Dokonca ministerstvo v dokumente uvádza, že navrhuje „nahradiť pokyny a príkazy štátu pomocou a podporou” pre učiteľov a školy. To je ako veta vystrihnutá z legislatívy holandského ministerstva školstva.
Dobrá správa je, že toto všetko sú zmeny v pravidlách hry a tie naše školstvo potrebuje ako soľ. Zlá správa je, že papier znesie veľa a navyše ho až tak veľa nepopísali. Z pár viet je ťažké vydedukovať, čo konkrétne ministerstvo plánuje a teda bude záležať od podrobnejšej formulácie konkrétnych návrhov. Napríklad, či výsledky navrhovaného testovania plánujú nejako naviazať na odmeny a financovanie v školstve. To by bol veľmi rizikový krok, ktorý by pravdepodobne vzbudil veľký odpor. To všetko ale my teraz nevieme ale ministerstvo si zaslúži minimálne bod za zaujímavé návrhy.
Okrem toho obsahuje programové vyhlásenie aj niekoľko vyslovene pozitívnych opatrení. Ministerstvo chce napríklad zvýšiť uplatniteľnosť bakalárov na trhu práce a navrhuje začať od seba – zmeniť kvalifikačné požiadavky a pravidla odmeňovania zamestnancov vo verejnom sektore. Ja dúfam, že sem patria aj učitelia. Ďalej pri celoživotnom vzdelávaní ministerstvo nefantazíruje o ďalšom preplácaní rôznych školení a kurzov, ktoré v minulosti stáli desiatky miliónov eur a efekt bol žalostný. Navrhuje zavedenie individuálnych vzdelávacích účtov. No a ministerstvo tiež navrhuje vytvoriť finančné nástroje na riešenie odmeňovania učiteľov v regiónoch a nedostatkových predmetoch. To je niečo, na čo čakáme už roky.
Najväčším nedostatkom programového vyhlásenia nie je to, čo tam je, ale čo tam nie je. Absentujú predovšetkým dlhodobé opatrenia. Napríklad zavedenie vzdelávacích voucherov, čo by znamenalo, že prestaneme financovať systém a prevádzku a začneme financovať vzdelávacie potreby detí. Chýbajú opatrenia, ktoré by mali potenciál vniesť do vzdelávania nový vietor, ktorý môže v dlhodobom horizonte prispieť k postupnej zmene. Potrebujeme inštitucionalizovať ostrovy pozitívnej deviácie. Napríklad v zahraničí sa tento problém rieši vytvorením nového typu autonómnych škôl. Ten môžu využiť všetky existujúce verejné, súkromné aj cirkevné školy. Ak sa rozhodnú stať autonómnymi školami získajú vysokú mieru slobody výmenou za zodpovednosť za dosahovanie nejakých základných výsledkov. Tu by mohlo byť využité napríklad navrhované nové priebežné testovanie žiakov.
Každopádne, všetko bude záležať od podrobnejšieho znenia konkrétnych návrhov. Až tie ukážu, či má nové vedenie ministerstva školstva skutočne odvahu robiť zmysluplné zmeny na úrovni pravidiel hry, ktoré majú potenciál nabúrať dekády pestovaný status quo. To je niečo, čo sa minulým ministrom príliš nedarilo.