Najhoršia hodnota za peniaze?

Politici a ich výkonné ramená na ministerstvách majú takmer nulovú motiváciu správať sa ekonomicky efektívne. Súťaž o výdavky s najnižšou hodnotou za peniaze by mala pravdepodobne niekoľko líg. Ak sa však bavíme o absolútnej hodnote neefektívne vynaložených peňazí nás všetkých, mám svojho favorita s dobrým kurzom.

Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a kombinovaná výroba elektriny a tepla (KVET) sú už dekádu predmetom šťavnatých dotácií. To všetci vieme, alebo aspoň tušíme. Ale poďme si to spočítať!

Od roku 2012 bolo s doplatkom alebo s príplatkom (na rozdiel sa ma nepýtajte...) vyrobených zhruba 45 800 000 MWh elektriny. To je asi jeden a polroka spotreby elektriny na Slovensku. Na podpore boli za toto obdobie vyplatené zhruba 4 miliardy eur. To je viac, ako sa za rok vyberie na dani z príjmu fyzických osôb. Alebo viac ako 20 rokov vyberania dane z dividend, vyberte si.

Teraz si predstavme, že táto elektrina mala nulové emisie CO2 (nemala) a v paralelnom vesmíre by bola nahradená špinavou elektrinou z plynu s emisiami 500kg na MWh (nebola). Ušetrili sme teda zhruba 23 miliónov ton CO2. Zhruba 90 eur na tonu CO2, pričom dnešné „superdrahé“ povolenky stoja okolo 60 eur.

Pozor, pokračujeme! V rovnakom období sme dotovali aj výrobu elektriny z domáceho uhlia, slávnu elektráreň Nováky. Za rovnaké obdobie dostal miestny producent uhlia zhruba 980 miliónov eur. Uhlie v elektrární zatiaľ nadymilo zhruba 20 miliónov ton CO2.

Už vidíte, prečo sú moje stávky na tohto hráča také vysoké? Zaplatili sme 4+1 miliardy eur a dostali za to skoro žiadne ušetrené emisie, 2- 4 000 verných voličov a nejaký ten alobal. 5 miliárd eur, to je v podstate celý Plán obnovy...

Samozrejme, toto bolo taká „burčiaková“ analýza. Nie že by som jej nevenoval čas, ale ten som spotreboval prevažne na spracovanie dát, ktoré ÚRSO užívateľsky zverejňuje v 2500-riadkových pdf-kách. Veľa otázok ostáva na preskúmanie. Napríklad – aká časť dotácií išla na akú výrobu? Niektoré zdroje na začiatku mali podporu aj v stovkách eur na MWh a náklad per tona ušetrených emisií bol podstatne viac, ako 90 eur. Čím by bolo technicky reálne nahradiť  chýbajúcu výrobu? Ako by to vyzeralo, ak by sa od roku 2012 robili aukcie na dodávku elektriny z obnoviteľných zdrojov? Bolo by možné vypnúť Nováky ešte pred dostavbou uzla Bystričany? A tak ďalej.

Odpovede na tieto otázky však nič zásadné nezmenia na tom, že kombinácia dekády politík OZE+KVET+uhlie bola miliardovým fiaskom finančne, aj emisne. Spomeňte si na to, keď zase budete počuť, ako štátu „chýbajú“ vaše peniaze.

Energie Portál, 16.11.2021