Naviazať minimálnu mzdu na 60% priemernej?

Nedávny ekonomický vývoj zvádza ku klasickému omylu zamieňania korelácie s kauzalitou.

Rýchlo rastie minimálna mzda a zároveň máme historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti. Problém je, že tento rekord máme napriek a nie vďaka minimálnej mzde. Navyše tento úspech nie je všade rovnomerne distribuovaný.

Aj v období rýchleho rastu máme tri okresy s 15 % mierou nezamestnanosti, kde desiatky ľudí čakajú na jedno voľné pracovné miesto. Máme druhý najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných v EÚ. Porovnateľný s Gréckom alebo Talianskom.

Naši susedia z krajín V4 majú o polovicu nižší tento podiel. Problém je to hlavne pre východné Slovensko, kde 9 z 10 nezamestnaných patrí medzi znevýhodnené skupiny, teda ide o absolventov škôl, ľudí s nízkym vzdelaním, starších ľudí alebo spomínaných dlhodobo nezamestnaných.

Títo ľudia sú zároveň tou najohrozenejšou skupinou z pohľadu chudoby. A toto sú neprekvapivo ľudia, na ktorých má podľa ekonomického výskumu minimálna mzda najhoršie negatívne dopady – odrezáva ich z oficiálneho-legálneho trhu práce.

V takejto situácii rástla minimálna mzda počas posledných šiestich rokov dva krát rýchlejšie ako priemerná mzda. Slovensko sa tento rok dostalo na druhé miesto vo výške podielu minimálnej mzdy na priemernej. Predbehli sme aj takých dlhoročných rekordérov ako Španielsko alebo Francúzsko.

A pritom je Slovensko jedna z krajín s najväčšími regionálnymi rozdielmi. To znamená, že môžeme očakávať, že plošná a rýchlo rastúca minimálna mzda tu má najväčšie negatívne následky. A to práve v najchudobnejších okresoch, o ktorých bola reč.

Obhajcovia zvyšovania minimálnej mzdy sa zvyknú odvolávať na úspešný príklad zo Slovinska. V roku 2010 tam skokovo zvýšili minimálnu mzdu o rekordných 23 %.

Lenže keď sa pozrieme na dlhšie časové obdobie, tak sa celé čaro okolo Slovinska rozplynie a rekordérom sa stane Slovensko. V Slovinsku od roku 2010 do dnes vzrástla minimálna mzda o 48 %.

Na Slovensku v tom istom období vzrástla o 69 %. Teda vôbec nie je pravda, že na Slovensku zvyšujeme minimálnu mzdu pomalšie ako v Slovinsku. Len sa to deje salámovou metódou.

Navyše skokovité zvýšenie minimálnej mzdy v Slovinsku z roku 2010 malo dokázaný negatívny vplyv na zamestnanosť mladých a málo vzdelaných ľudí.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že Slovinsko nemá také problémy s regionálnymi rozdielmi. Len pre porovnanie – Slovinsko má skoro dva krát menšie regionálne rozdiely z pohľadu ekonomickej výkonnosti a dva krát menšie z pohľadu miery nezamestnanosti.

Aký by bol teda ideálny spôsob stanovovania minimálnej mzdy? Ponechať toto rozhodnutie na vyjednávanie zamestnancov a zamestnávateľov.

Každý človek má inak stanovenú vlastnú minimálnu mzdu, pod ktorú nie je ochotný pracovať. Každý človek sa totižto nachádza v inej situácii, v inej oblasti, v iných podmienkach, ktoré ovplyvňujú to, za koľko je ochotný nastúpiť do práce.

Ak už ale majú politici potrebu centrálne a plošne určovať koľko bude minimálna mzda pre všetkých, je dôležité, aby toto rozhodnutie nemohlo byť využívané na politický marketing.

 A stopli sa tak preteky v politickom populizme, kto má väčší návrh na zvýšenie minimálnej mzdy. Najlepší spôsob ako toto dosiahnuť je naviazať rast minimálnej mzdy na nejaký makroekonomický ukazovateľ alebo ich kombináciu.

Takýmto ukazovateľom môže byť napríklad rast produktivity práce v hospodárstve. Ten plus-mínus koreluje s vývojom ekonomiky a preto zabráni tomu, aby sa v období ekonomického spomalenia plánovalo ďalšie výrazne zvýšenie minimálnej mzdy, ako sme toho svedkami teraz. Podľa produktivity práce by  minimálna mzda vzrástla budúci rok o 4%.