Nie potenciál človeka, ale potenciál ľudstva

Pred pár dňami bežal v televízii jeden z tých filmov, v ktorých hrdina získa superschopnosti odomknutím skrytého potenciálu svojho mozgu. Poznáte to, také to „človek využíva len XY percent svojich neurónov“ a správne mierená injekcia či tabletka dokážu zobudiť ten zvyšok.

Chápem, že pre Hollywood má väčší potenciál hrdina-jednotlivec, zachraňujúci svet. No kým neuroveda nám hovorí, že takéto niečo asi možné nie je, ekonómia nám ponúka podobný, no oveľa reálnejší zázrak. Nespočíva v odmoknutí potenciálu mozgu jednotlivca, ale v odomknutí produktívneho potenciálu ľudstva.

Spravme si také mentálne cvičenie. Predstavte si, že by všetky krajiny na svete dosahovali ekonomickú produkciu na obyvateľa niekde na úrovni Nemecka, Švajčiarska alebo Spojených štátov amerických. Mozambik by bol ako Švédsko, Laos ako Singapur, Bolívia ako Kanada. Michalovce by susedili nie s chudobným Užhorodom, ale s ukrajinskou verziou Bernu. Indonézia by súťažila s USA v letectve, Nigéria s Nemeckom vo vývoji liekov a Kišinev by bol svetovým centrom pre nanoimplantáty. Život v tomto alternatívnom svete by bol bohatší, dlhší a bezpečnejší.

Sci-fi? Takáto predstava nemá nerealistické základy. Biologická podstata členov rôznych národov ohľadom schopnosti prosperovať je rovnaká. Praktickým dôkazom sú USA, ktoré sa vo svojej prosperite nemôžu odvolávať na rasu, ani náboženstvo. Chýba však tá injekcia, ktorá by zablokovaný potenciál odomkla.

Na rozdiel od hollywoodskeho filmu ale netreba svetielkujúcu kvapalinu od šialeného vynálezcu. Ten zázračný liek je známy minimálne od roku 1776, kedy Adam Smith napísal Bohatstvo národov. Iste, o detailoch sa dá hádať do krvi (inak by nevznikol košatý strom rôznych ekonomických teórií), no základný popis ingrediencií ostáva rovnaký. Jeho obsahom je slobodné a nerušené objavovanie príležitostí ku uspokojeniu ľudských potrieb, vytváraných kombináciou rôznych vstupov a ich vzájomnou výmenou medzi ľuďmi. Tento proces je rušený priamym násilím, ale aj zákazmi, príkazmi či niečím čo by sme nazvali „tabu“. Teda démonizovaním obchodu, podnikania či zisku.

Od Ameriky či Británie 19. storočia, cez povojnové Nemecko, až po čínske reformy 80. rokov, krajiny tým viac odomknú svoj potenciál, čím viac sa otvoria dovnútra aj navonok. Nanešťastie, v poslednej dobe vidíme čoraz viac falošnej medicíny. Démonizuje sa podnikanie, obchod, či samotná výroba. Základné stavebné kamene pokroku sa strácajú pod nánosmi prázdnych hesiel o „novom“ lepšom recepte, než je slobodný obchod a podnikanie. Superschopnosti tým nezískame, práve naopak...

HN, 24.5.2021