Niekomu tu zavoňal druhý pilier

V posledných dňoch sa zjavilo viacero mediálnych vyjadrení o potrebe zmeniť II. dôchodkový pilier, či už od predstaviteľov politickej mimovládky Jednota dôchodcov, alebo štátneho tajomníka Branislava Ondruša.

Nemalo by nás to prekvapiť. Pre vlády SMERu bol II. pilier vždy tŕňom v oku a zasadili mu mnoho rán. Najťažšími bolo zníženie príspevkov na menej než polovicu v roku 2012 a presun sporiteľov do dlhopisových fondov, ktorým ich vláda pripravila o niekoľko miliárd eur výnosov. Aj aktuálna vláda začala rovno tým, že opäť znížila príspevky.

Druhý pilier je posledná tučná klobása, ktorá ešte leží na stole, a bol by v tom čert, aby sa z nej vláda nepokúsila odhryznúť. Môžeme preto čakať postup na dvoch frontoch. Prvým je ďalšie osekávanie príspevkov. To okamžite vláde uvoľní stovky miliónov eur na financovanie 13. dôchodkov. Netreba asi zdôrazňovať, že prispievať nejaké 2 % je ako hádzať mince do prasiatka a druhý pilier to zmení na nástroj len pre bohatých.

Druhým frontom sú samotné úspory. Tých je tam už takmer 15 miliárd eur, čo je veru poriadne sústo. Zdá sa, že táto vláda nemá žiadne zábrany, no i tak si nemyslím, že by sa tieto peniaze pokúsila priamo znárodniť tak, ako to skoro spravil Orbán v roku 2011 či poľská vláda v roku 2016. Malo by to značné právne, ekonomické aj politické dopady a verím, že tento vlak už (našťastie) ušiel. Samotný SMER v podobe Erika Tomáša chcel II. pilier dokonca v roku 2018 ústavne zagarantovať.

No môžu sa pokúsiť II. pilier rozleptať a následne dať sporiteľom ponuku, ktorá sa neodmieta – ich peniaze „zachrániť“ v Sociálnej poisťovni. Prvé náznaky kyseliny sírovej už vidíme na nápade 5-ročných garancií vo všetkých fondoch, nielen dlhopisovom, ako je tomu dnes. Ako prerátal Igor Vilček z VÚB Generali DSS, za posledných 92 rokov bolo takýchto období na akciovom trhu 22 s priemerným poklesom -20 %. Je to úplne normálne a pointou investovania je v dlhom období z týchto poklesov zase vyrásť. Zavedenie garancií by znamenalo zánik akciových a indexových fondov.

Pointa II. piliera je nútiť vládu, aby v časoch demografickej hojnosti (2,5 pracujúci na 1 dôchodcu) financovala výpadok v I.pilieri a tým nechala pre budúce vlády vankúš na časy demografickej biedy (1,5 pracujúceho na 1 dôchodcu v roku 2050). Znie to možno pateticky, ale II. pilier je jediná šanca na zachovanie slušného „verejného“ dôchodku pre dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Bohužiaľ, štát a vláda pozerajú nie dekády a už ani nie roky, ale iba mesiace dopredu.

HN, 19.3.2024