Ovládnu nás skôr mimozemšťania či byrokracia?

Každý jeden život či už ľudský, zvierací alebo existencia nejakého predmetu je v dnešnom svete ovplyvnená reguláciami. Regulácie tu nie sú len počas nášho života, ale ťahajú s nami už pred naším narodením a súčasne nekončia s našou smrťou. Ak by nás prišli ovládnuť mimozemšťania, do pár minút by sme vedeli priniesť aj pre nich regulácie, keďže štát chce mať všetko pod kontrolou. Väčšina regulácií je spojená s byrokraciou, ktorú si naši volení zástupcovia na nás vymysleli.

Síce sa predsedom vlády stal bývalý oficiálny bojovník proti byrokracii, jej koniec, ba ani len ústup nevidíme. Zvýšiť odvody, zmeniť dane či úplne prekopať vládou schválený zákon vedia poslanci veľmi ľahko, ale poradiť si s byrokraciou nevedia. Dokonca nádej na čiastočné odbyrokratizovanie krajiny v podobe, že štát si nebude pýtať pár výpisov, ktoré už dávno má, sa musela niekoľkokrát odkladať. Tak silno byrokracia bojovala proti tomu!

Sila byrokracie sa ukázala aj pri nedávnej kauze transformácie SAV na vedecko výskumné inštitúcie. Sledovanie maličkostí a formalít šli nad verejný záujem a stali sa stopkou pre rozvoj vedy a výskumu na Slovensku.

Desiatky pracovných skupín či iných formálnych stretnutí produkujú niekoľkostranové zápisnice, ktoré sa ukladajú do zásuviek, ale neuzrú svetlo sveta. Analýzy a odporúčania sú každodenným produktom stoviek úradníkov, ktoré skončia na stoloch ich šéfov s neistým osudom.

Na silu byrokratického aparátu pred pár mesiacmi poukázal aj predseda NKÚ v Česku. Kritizoval, že v rámci štátu vznikajú komisie, pracovné skupiny či sa vypracúvajú tony analýz s hlavným záujmom odsunúť riešenie problému a nespáliť sa pri jeho riešení. Takto sa podľa jeho názoru vytvára byrokratický systém, ktorý sleduje otravné maličkosti a nie je schopný sa vysporiadať so zásadnými strategickými rozhodnutiami. Pustil sa taktiež do formalizmu, ktorý vytvára rozhodnutia na niekoľko strán, ale nie pre obyčajného občana, ale pre desiatky advokátov.

Predseda českého NKÚ neskončil len pri byrokracii, ale kritizoval aj skupinu ľudí, ktorej tento stav vyhovuje. Títo ľudia vedia nakŕmiť desiatky advokátov a vedia sa pohybovať v úzkych dierach, do ktorých štát úmyselne alebo aj neúmyselne nezasiahol. Tieto záujmové skupiny ovládajú štát a nie štát ich, a to vďaka podmienkam, ktoré si on sám nastavil.

Byrokrat, ktorý každý deň vydáva len rodné listy či prijíma dokumenty na podateľni svoju prácu dokonale pozná, má pomaly nulovú chybovosť, keďže jeho úloha sa zakaždým opakuje a je jednoduchá. Tu nemôžme sledovať zlyhanie štátu, ale o pár dverí ďalej sedí úradník na stavebnom úrade, ktorý sa musí vysporiadať s desiatkami strán podaní, námietok a ďalších dokumentov, aby jeho rozhodnutie bolo zákonné a čo najlepšie. Keďže sa ale stavebný zákon môže aj viackrát za rok zmeniť a úradník sa musí vysporiadať s haldou papierov, musí sa rozhodnúť či vyjde v ústrety kvalite rozhodnutia, alebo rýchlosti jeho vydania. Aj práve tu vyhráva silnejší- záujmové skupiny, ktoré vedia s byrokraciou žiť a tak neťahajú za to, aby došlo k jej odstraňovaniu.