Keď odborári vyhrajú bez boja

„Kompromisný“ návrh minimálnej mzdy 623 eur je v skutočnosti víťazstvom odborárov.

Človek sledujúci média mohol nadobudnúť pocit, že pri dohadovaní o výške minimálnej mzdy na budúci rok odborári prehrali. A že minister práce sa dohodol so zamestnávateľmi. Napriek tomu, že takto nejak to vykresľujú aj samotné strany tripartity, v skutočnosti odborári vyhrali. A to je veľmi zlá správa pre zaostávajúce regióny a znevýhodnených nezamestnaných.

Minimálna mzda vo výške 623 eur nie je žiadny kompromis. Kompromis sa hľadá v ekonomickom kontexte. Nie aritmeticky medzi dvoma návrhmi. V druhom štvrťroku 2020 prvýkrát v histórii Slovenskej republiky poklesla priemerná mzda. Jej odhadovaný rast za celý rok je na úrovni dvoch percent. A to len preto, že ho hore ťahá rast vo verejnom sektore na úrovni 6,1 percenta.

V súkromnom, ktorý tvorí hodnoty a reaguje na to, čo sa deje okolo neho, je očakávaný rast 0,6 percenta. A tu treba pripomenúť, že tento rok zvýšili politici minimálnu mzdu na 580 eur o rekordných 11,5 percenta. Teda minimálna mzda tento rok rastie najmenej šesťkrát rýchlejším tempom ako priemerná.

Do toho asi nie je potrebné pripomínať, že nielen eurozóna a Európa, ale takmer celý svet sú v recesii. A taktiež nie je potrebné pripomínať, že Slovensko je malá otvorená krajina, ktorá silno reaguje na zahraničné výkyvy v dopyte. Zažili sme to pred siedmimi rokmi, keď sme mali v piatich okresoch na Slovensku vyššiu mieru nezamestnanosti ako 30 percent.

V takomto ekonomickom kontexte prišiel minister práce s „kompromisným“ návrhom na rast minimálnej mzdy o 7,4 percenta. Znova viac ako dvojnásobný rast oproti očakávanom rastu priemernej mzdy na budúci rok. Teda ide sa presne v tom štýle zvyšovania, aké začali dve predchádzajúce vlády, a ktorý nás doviedol na špicu EÚ v rebríčku výšky minimálnej mzdy vzhľadom na mzdovú úroveň.

Minimálna mzda je v kombinácii s ekonomickou recesiou nepríjemný stimulant nezamestnanosti. Dôsledky ekonomického spomalenia už môžeme vidieť aj na číslach. Od začiatku roka do júla pribudlo 72-tisíc uchádzačov o zamestnanie, zaniklo 21-tisíc voľných pracovných miest a 35-tisíc pracovných miest umelo udržiaval štátom platený kurzarbeit.

Nedávno štatistický úrad zverejnil aj medziročné porovnania. V druhom štvrťroku 2020 vzrástol počet nezamestnaných oproti minulému roku o 22,9-tisíc. Pričom skoro polovica tohto nárastu (10,1-tis.) ide na vrub Pprešovskému kraju. To je kraj, kde bude minimálna mzda budúci rok atakovať úroveň 80 percent mediánovej mzdy. Pričom medzinárodné organizácie odporúčajú neprekračovať úroveň 30-40 percecnt.

Inak povedané, je to kraj, v ktorom keď dostanete základnú minimálnu mzdu, tak budete vedieť, že rovnakú alebo nižšiu mzdu má veľká časť zamestnancov. Minimálna mzda je ako buldozér, ktorý veľkou rýchlosťou tlačí oddola mzdy, pričom vyššie mzdy nestíhajú rásť. Výsledkom je, že na nové pracovné miesto sa človek bez kvalifikácie nedostane, lebo ho získa človek s maturitou.

Hlavným víťazstvom zamestnávateľov malo byť odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy. Ale ani tu nemusia odborári hádzať flintu do žita. Minister rozhodol zvýšiť príplatky na budúci rok podľa pôvodného vzorca a odpojenie sľúbil až v nasledujúcom roku 2022. Kto však vie, čo sa bude v tom čase diať a či náhodou nebude potrebné zvýšiť preferencie strán v prieskumoch alebo dokonca vo voľbách.

Pre toto všetko je v skutočnosti „kompromisný“ návrh minimálnej mzdy 623 eur víťazstvom odborárov. A nezmení na tom nič ani to, že sa na tejto minimálnej mzdy dohodli zástupcovia zamestnávateľov a minister. Ekonomickú situáciu v malej kaviarni v Utekáči totiž nedefinuje potrasenie si rúk ľudí v oblekoch z Bratislavy, ale stagnujúce alebo prepadávajúce sa tržby a rastúce mzdové náklady.

Výsledkom tejto situácie bude zánik pracovných miest a predovšetkým pracovné miesta, ktoré ani nevzniknú. A to v oblastiach a pre ľudí, ktorí ich najviac potrebujú.