Dve dôležité otázky, ktoré treba vyriešiť v súvislosťou s 15% minimálnou daňou

Po rokoch diskusií sa lídri viac ako 130 krajín rýchlo snažia dosiahnuť dohodu o zásadných zmenách cezhraničných daňových pravidiel, a to pravdepodobne do leta. Tieto zmeny by od niektorých nadnárodných spoločností vyžadovali, aby platili vyššie dane v krajinách, v ktorých realizujú svoj predaj, a prijali by globálnu minimálnu daň.

Súčasťou dohody však budú musieť byť dve hlavné otázky, ktoré nie sú často v centre pozornosti: odstránenie a zabránenie daňovým opatreniam, ktoré by boli v rozpore s dohodou, a daňový základ pre globálnu minimálnu daň.

Daňové opatrenia

Po prvé, v globálnej dohode by sa malo uviesť, ktoré súčasné opatrenia daňovej politiky sú v rozpore s novou štruktúrou, a stanoviť jasný postup na odstránenie týchto politík, ako aj na zabránenie budúcim jednostranným prístupom k zdaňovaniu zahraničných podnikov.

Nová politika, o ktorej sa rokuje, by niektoré nadnárodné spoločnosti nasmerovala k plateniu daní v krajinách, v ktorých majú svoje tržby. Tým sa má dosiahnuť upokojenie niektorých nedávnych medzinárodných daňových sporov. V posledných rokoch krajiny prijímajú rôzne daňové nástroje, ako napríklad francúzsku daň z digitálnych služieb (DST), ktorá sa vzťahuje na zahraničné spoločnosti. V skutočnosti sa politici často vyjadrovali k DST tak, že konkrétne menovali niektoré veľké digitálne podniky.

Tento prístup prevzal vtip o daňovej reforme od bývalého senátora Russella Longa a prekrútil ho do podoby: "Nezdaniť teba, nezdaniť mňa, zdaniť spoločnosť zo zahraničia."

Zdanenie spoločnosti zo zahraničia diskriminačnou politikou, akou je DST, však môže mať dôsledky. USA pohrozili clami niekoľkým krajinám, ktoré prijali DST, a daňová a obchodná vojna by bola pre svetové hospodárstvo nákladná.

Súčasťou globálnej dohody by teda bolo, keby krajina ako USA povedala Francúzsku a ďalším krajinám: "Dobre, môžete naše spoločnosti zdaňovať viac, ale máme podmienky." Ako začiatkom apríla načrtlo americké ministerstvo financií v prezentácii, medzi tieto podmienky patrí obmedzenie uplatňovania na 100 najväčších spoločností a zrušenie a zabránenie budúcim protichodným pravidlám.

Globálna dohoda by nemala ani cenu papiera, na ktorom je napísaná, ak by dala krajinám nový nástroj na zdaňovanie zahraničných spoločností bez toho, aby zároveň odstránila problematické nástroje, ktoré v súčasnosti používajú. Komplexný zoznam protichodných politík by sa nemal obmedzovať len na DST, ale mal by zahŕňať aj politiky, ako sú vyrovnávacie odvody a dane z odklonených ziskov, ktoré sa tiež používajú na postihovanie zahraničných spoločností.

Cieľom rokovaní je v istom zmysle vyplieniť záhradu medzinárodného zdaňovania predtým, ako sa zasadia semená nového systému. Keďže však burina môže vyrásť znova, dohoda musí zabrániť aj novým daňovým pravidlám, ktoré sú v rozpore s novou štruktúrou. (Je možné, že nová štruktúra vytvorí vlastné problémy, a o tom som písal na inom mieste).

Po druhé, globálna dohoda musí načrtnúť konzistentný daňový základ pre globálnu minimálnu daň.

USA minulý týždeň oznámili, že by im vyhovovala globálna minimálna sadzba dane vo výške aspoň 15 %. Každý dobrý analytik daňovej politiky vie, že sadzba bez základu nevypovedá o všetkom.

Cieľom globálnej minimálnej dane nie je len stanoviť minimálnu zákonnú sadzbu, ale skôr efektívnu sadzbu dane, ktorá zohľadňuje spôsob, akým je navrhnutý daňový základ. Dve krajiny by mohli mať obe 15-percentnú zákonnú sadzbu, ale ak jedna krajina poskytuje viac odpočtov alebo kreditov ako druhá, efektívne daňové sadzby by sa v oboch systémoch líšili.

USA majú akúsi minimálnu daň zo zahraničných príjmov, keďže daňová reforma z roku 2017 zaviedla do zákona globálny nehmotný príjem s nízkym zdanením (GILTI). Bidenova administratíva navrhla nielen zvýšenie minimálnej sadzby dane z GILTI (na 21 % z 10,5 %), ale navrhla aj zmenu základu dane zrušením niektorých odpočtov.

Návrh OECD z októbra minulého roka však obsahoval iný základ dane ako GILTI. Na základe dokumentov poskytnutých verejnosti na jeseň minulého roka tvorcovia politiky zvažovali niekoľko prvkov, ktoré sa v GILTI nenachádzajú, vrátane prenosu strát a odpočtov nákladov na pracovnú silu.

Ak USA navrhujú 15-percentnú efektívnu sadzbu ako minimálnu prijateľnú sadzbu pre globálnu dohodu, potom by sa mali zosúladiť daňové základy rôznych minimálnych daní prijatých ako súčasť dohody, aby sa minimalizovali zložitosti a nezamýšľané dôsledky.

Bidenova administratíva predložila niekoľko návrhov na zmenu základu dane GILTI, z ktorých niektoré sú v rozpore s návrhom OECD. Návrh na zrušenie odpočtu GILTI pre zahraničné aktíva, ako sú závody, zariadenia a stroje, ide v skutočnosti opačným smerom ako návrh OECD. Tento náčrt stanovuje odpočet podielu hodnoty zahraničných aktív aj mzdových nákladov. V náčrte sa tiež diskutuje o poskytovaní medziročných úprav, ako je prenos nadmerného odpočtu dane, čo je ďalší prvok, ktorý v GILTI chýba.

Je cenné mať štandardný základ dane, keď spoločnosť počíta, či zaplatila globálnu minimálnu efektívnu sadzbu 15 %. V opačnom prípade by zahraničná spoločnosť mohla použiť jeden výpočet s inými odpočítateľnými položkami, úpravami strát alebo zaplatenými daňami ako americká spoločnosť.

Základ dane, rovnako ako sadzba, by mal byť minimálnym štandardom (najlepšie s úplným odpočtom nákladov). Ak je cieľom globálnej minimálnej dane obmedziť výhody presunu ziskov do jurisdikcií s nízkym zdanením, potom by mal základ dane odrážať tento cieľ.

Prístup Bidenovej administratívy je však tvrdý a ovplyvnil by rozhodnutia amerických podnikov o investíciách v zahraničí bez ohľadu na to, či ide o investície do zahraničnej výroby alebo distribúcie na zahraničných trhoch. Stručne povedané, znamenalo by to penalizáciu globálneho úspechu amerických spoločností.

Globálna minimálna daň so širokým základom, akú navrhla Bidenova administratíva pre GILTI, by mohla odradiť od cezhraničných investícií a viesť k negatívnym hospodárskym dôsledkom v krajinách, ktoré sú domovom veľkých nadnárodných spoločností. Existujúce dôkazy, ktoré máme o týchto dôsledkoch, by sa mohli ešte znásobiť širokým prijatím vyšších daní zo zahraničných príjmov spoločností.

Hoci sa zdá, že krajiny sa možno toto leto priblížia k dohode, naďalej tu máme faktory, ktoré je potrebné brať do úvahy. Odstránenie protichodných jednostranných daní pre zahraničné podniky a prispôsobenie daňového základu pre globálnu minimálnu daň sú oblasti, v ktorých musia tvorcovia politík nájsť dohodu a uvedomiť si, že nesprávne rozhodnutia by mohli mať vážne dôsledky.

Danniel Bunn

Originál textu Tax foundation

*** Translated with www.DeepL.com/Translator (free version) ***