Katastrofa nízkeho rastu

Vo svojich komentároch väčšinou kritizujem a varujem. Zlá fiškálna situácia, hrozba inflácie, bubliny na trhoch, byrokracia, hrozby zelených cieľov – je toho dosť, prečo na ekonomický vývoj pozerať opatrne.

No kto sa pozrie okolo seba, môže prísť k záveru, že ekonomickí analytici to zase raz preháňajú. Ľudia chodia do práce, výplaty chodia, dovolenky zbehli, pivo tečie a pení tak ako včera. Nebyť nešťastného covidu, tak je to vcelku idylka. Dokonca aj také významné ekonomické udalosti ako pád Lehman Brothers sú už pamäťou národa dávno zabudnuté.

Plne sa prikláňam k postoju, že rast HDP neznamená automaticky dobrý život. No zároveň nemožno ignorovať fakt, že ekonomické bohatstvo (a ekonomická sloboda) koreluje s faktormi ako je pocit bezpečia, zdravie, voľný čas či vzdelanie, ktoré prispievajú k spokojne prežitému životu. Preto je na ekonomické hrozby potrebné upozorňovať.

Chybou však je na ne pozerať len optikou okamžitých katastrof. Rozpad finančného systému! Hyperinflácia! Masová nezamestnanosť! Hladomor! Nie – keď sa pozerám na ekonomické hrozby, pozerám sa na ne najmä ako na hrozby ohrozujúce dlhodobý ekonomický rast.

Ak tieto hrozby spôsobia, že dlhodobý ekonomický rast našej krajiny spomalí o 1-2 percentuálne body ročne, väčšina občanov krajiny si to nevšimne. Ľudia sú citliví na zhoršovanie aktuálnej životnej úrovne, ale budúce zvyšovanie, ktoré si dnes nevedia predstaviť, má pre nich nízku váhu.

Poďme spolu rátať. 50 rokov je čas, za ktorý sa z mladých ľudí plných nádejí a snov stanú rekapitulujúci dôchodcovia. Ak ekonomika krajiny rastie celé toto obdobie tempom 1 % ročne, dôchodca bude žiť v krajine o 64 % bohatšej, ako vo svojej mladosti. Pri 1.5 % bude krajina o 111 % bohatšia. Efekt zloženého rastu je úžasný! Zvýšte rast na 2 % a máte +170 %. Zvýšte ho na 4 % a máte dôchodok v krajine, ktorá je viac ako 4-krát bohatšia, než v akej ste vyrastali.

Čísla, čísla – je to veľa, alebo málo? Predstavme si, že „bežný“ ekonomický rast je 2 % ročne. Ak sa ale na začiatku zavedú zlé politiky, ekonomika sa zaťaží reguláciami, plytvaním verejných zdrojov či zlými investíciami, rast klesne na 1 %. Rozdiel 1% vs 2% je po 50 rokoch väčší rozdiel, ako je dnes medzi Albánskom a Slovenskom. Alebo naopak – predstavme si reformy, ktoré na toto obdobie zvýšia ročný rast na 3 %. Zrazu na dôchodku nežijeme na Slovensku, ale v Taliansku, či v Južnej Kórei. Pridajte ďalšie 1% trvalého rastu a už sme v Rakúsku, či Švédsku.

Každé jedno závažie na nohe ekonomiky mení blahobyt nášho budúceho ja, našich detí a vnukov zásadným spôsobom. Naučme sa ich preto rozoznávať.

HN, 27.9.2021