Čo majú spoločné emisné povolenky s Bitcoinom?

Kombinácia limitovanej ponuky povoleniek, poklesu objemu bezplatne prideľovaného objemu povoleniek a hlavne sprísnenie klimatickej politiky v súvislosti so Zelenou dohodu (Green deal), preradili povolenky do kategórie Bitcoinu, ropy, striebra či zemného plynu.

Správy o cene emisných povoleniek boli kedysi predmetom diskusií o neschopnosti bruselskej administratívy „vytvoriť“ trh. Dnes je ale situácia úplne iná. Spektakulárny 127% rast ceny za posledný rok však neznamená len smútok nad premeškanou investičnou príležitosťou, ako v prípade Bitcoinu. Znamená to tiež prudký nárast ceny elektrickej energie a cien priemyselných výrobkov.

Cena elektriny vzrástla z 50 eur na 90 eur za posledný rok. Do značnej miery odráža nárast cien povoleniek. Teoreticky by bruselská administratíva mohla byť spokojná. Povolenky majú zvyšovať cenu vypúšťania uhlíka. Ale pôvodný plán bol pozvoľná zvyšovať jej cenu, aby tak postupne spoločnosť dokázala reagovať investíciami a zmenou správania na nové podmienky.

Takýto skokový rast ale asi nikto nečakal. Premietne sa nielen do spotrebiteľských cien elektriny, ale aj do cien priemyselných výrobkov. A to je len prvý problém. Tým druhým je rovnováha na trhu. Keďže stále neexistuje uhlíkové clo, európski výrobcovia sú v porovnaní so svetom, kde povolenky ešte neexistujú, vo veľmi zložitej situácii. Európska komisia samozrejme nedokáže zareagovať hneď.

Je pritom nastavené pravidlo, že objem povoleniek každý rok bude klesať. Ceny povoleniek, tak budeme chtiac nechtiac sledovať musieť, budú sa výrazne dotýkať našeho správania. Preto sme sa rozhodli zverejniť prehľad o obchodovaní s emisiami. Snáď vám to uľahčí cestu v snahe pochopiť nový fenomén doby.

Čo sú emisné povolenky?
Jedna emisná povolenka umožňuje producentovi emisií vypustiť do ovzdušia tonu oxidu uhličitého, alebo jeho ekvivalentu. Každý producent, ktorý je povinný predkladať povolenky, musí za každý rok vydať správu o množstve vytvorených emisií, overenú nezávislým overovateľom. Ku každej tone vypusteného CO2 musí  zaevidovať do 31.3. nasledujúceho roka do centrálneho európskeho systému jednu povolenku, ktorú vlastní. (Emisná povolenka = EUA European Union Allowance)

Kde sa berú emisné povolenky?
Emisné povolenky uvádzajú do obehu členské štáty EÚ na základe dohodnutých pravidiel. Časť z nich poskytujú emitentom zadarmo. Viac ako polovicu dodávajú na trh prostredníctvom týždenných aukcií (aktuálne tak distribuujú 57 % povoleniek ročne). Príjmy z aukcií povoleniek sú príjmami členských štátov, v prípade Slovenska končia tieto príjmy v Environmentálnom fonde.

Kto musí predkladať emisné povolenky?
Emisné povolenky musia predkladať elektrárne, teplárne a priemyselné podniky zaradené do systému ETS (Emissions Trading System)¹, ktorý je platný pre všetkých 27 krajín EÚ, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. Ide o 15 000 producentov emisií. Svoj systém povoleniek naviazalo na ETS aj Švajčiarsko, pripojiť by sa časom mohla aj Veľká Británia. Do ETS ešte patrí letecký priemysel prevádzkujúci lety medzi európskymi letiskami (1500 firiem). Ten získava 82 % povoleniek zadarmo, 15 % musí nadobudnúť v aukciách.

Prečo sú povolenky poskytované aj zadarmo?
Domáci producenti  kovov či chemikálií by mali výrazne vyššie náklady na výrobu, ako zahraniční dovozcovia, na ktorých sa nevzťahujú pravidlá ETS. Kým nebude zavedené uhlíkové clo na dovoz Carbon Border Adjustment Mechanism, časť povoleniek bude poskytovaná zadarmo. Ich množstvo pravidelne klesá, v roku 2026 by už žiadne povolenky nemali byť zadarmo. Energetika dnes nedostáva žiadne bezplatné povolenky (s výnimkou Maďarska, Bulharska a Rumunska). Priemysel už len zhruba 30 % povoleniek. Špecifické odvetvia však môžu dostávať viac. Ani povolenky zadarmo však nie sú úplne zadarmo. Podnik má „právo“ na bezplatné emisie len v takom objeme, aký pri výrobe daného produktu vypustia najefektívnejší producenti daného produktu na trhu. Ak sú jeho emisie vyššie, musí si povolenky dokúpiť.

Koľko je emisných povoleniek?
Pri spustení ETS sa spočítali plánované emisie jednotlivých štátov na základe ich emisných cieľov, a tak sa určila suma povoleniek. Teraz komisia vychádza z jednotného cieľového objemu emisií pre celý trh. V roku 2021 ide o 1,6 mld. povoleniek (tým pádom aj ton emisií) ročne. Tento objem sa znižoval každý rok o 1,7 %, od roku 2021 sa znižuje o 2,2 % ročne, teda zhruba o 40 miliónov ton. To predstavuje ročne pokles emisií zhruba o jedno „celé Slovensko“. V systéme ETS je dnes polovica skleníkových emisií v EÚ.

Čo je cieľom obchodovania s povolenkami?
Zavedenie európskeho systému obchodovania s povolenkami (ETS) má dva ciele. Preniesť cenu=spoločenské náklady emisií do ceny produktov a služieb. Druhý cieľ je limitovať celkový objem emisií. Takýto systém sa označuje ako Cap (limit na emisie) and trade (cena jednej tony emisií vzniká na trhu).

Kde sa obchoduje s povolenkami?
Všetky aukcie sa odohrávajú na spoločnej platforme, burze EEX v Lipsku, v Nemecku. Na tejto burze tiež existuje sekundárny trh, kde sa dá obchodovať s povolenkami, či futuritami a opciami na povolenky.

Čo je to trh s povolenkami?
Príklad: Tepláreň v aukcii získala 10 000 povoleniek. Do ovzdušia vypustila len 9 000 ton CO2 a na účte jej tak ostalo 1 000 povoleniek. Týchto 1 000 povoleniek si môže nechať do ďalšieho obdobia, alebo ich predať na trhu inému producentovi, ktorý nemá dostatok povoleniek.

Ako vyzerá trh s povolenkami?
Európska komisia reguluje množstvo povoleniek uvádzaných na trh. Ak posúdi množstvo dostupných povoleniek za vysoké, môže odložiť aukciu s povolenkami. Tieto povolenky neuvedené na trh ostávajú v tzv. rezerve (Market Stability Reserve). Touto rezervou Komisia manipuluje s ponukou povoleniek, a teda aj s ich cenou.² Komisia môže stiahnuť z trhu neuplatnené povolenky. Komisia sa snaží udržiavať objem cirkulujúcich povoleniek  v rozsahu 400 – 833 mil. Od roku 2023 bude časť povoleniek v rezerve, presahujúca objem aukcií predchádzajúcich rokov, automaticky zanikať.

Existuje trh s povolenkami aj v iných častiach sveta?
Áno, vo svete je aktuálne 24 schém obchodovania s povolenkami, napríklad v Mexiku, na Novom Zélande, v Austrálii, Kalifornii, ale už aj v Číne. Existujú aj mestské schémy, napr. v Tokiu či Pekingu. Európsky trh je najväčší – 75 %  obchodovateľných povoleniek na svete sa obchoduje v Európe, v peňažnom vyjadrení to predstavuje 85 % trhovej hodnoty.

Čo sa stane ak emitent neodovzdal pri zúčtovaní dostatok povoleniek?
Dostane vysokú pokutu (100 eur za tonu) a chýbajúce povolenky musí aj tak doložiť.

Aké sú dopady ceny povolenky (EUA) na produkciu uhlíka?
Odhaduje sa, že pre sektor energetiky sú ceny EUA nad odhadovanou hodnotou 50 eur dôvodom na prechod na bezuhlíkové technológie. Pre priemyselnú výrobu sú potrebné ceny nad 70 eur. V prípade znižovania emisií v oceliarskom priemysle by ceny museli presiahnuť 80 eur. Na využívanie vodíka sú potrebné ceny v rozpätí 80 – 100 eur. OECD odhaduje, že systém ETS prispel k zníženiu objemu emisií o cca 10 %.

Môžu byť zahraničné povolenky použité v Európe?
Už nie. Pôvodne to možné bolo, ale ich nadbytok držal cenu povolenky príliš nízko.

Čo sa deje s výnosmi z aukcií povoleniek?
Podľa direktívy EÚ by minimálne 50 % prostriedkov malo byť použitých na energetické a klimatické účely. Prostriedky by mali byť investované do znižovania emisií v priemysle a energetike. V období 2020 – 2030 získa výnosy z aukcií 450 miliónov povoleniek aj Inovačný fond EÚ, z ktorého sa odhadom 20 mld. eur použije na „zelené“ projekty. Ďalších cca 14 mld. eur z aukcií získa Modernizačný fond, z ktorého môže čerpať 10 krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska.

Čo znamená program opatrení Fitfor55 pre obchodovanie s povolenkami?
Obchodovanie s povolenkami sa má rozšíriť o nový sektor lodnej dopravy. Upraviť sa majú pravidla pre emisie z leteckej dopravy. Vzniknúť by mal samostatný systém obchodovania s emisnými kvótami pre cestnú dopravu a budovy.

Národná alokačná tabuľka: http://emisie.icz.sk/files/NAT_2021-2025_SK.pdf
Zoznam zapojených prevádzok: https://www.minzp.sk/files/oblasti/politika-zmeny-klimy/ets/zoznam.pdf

Graf povoleniek poskytnutých zadarmo a objem celkových emisií krajín zapojených do ETS

Zdroj: https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/dashboards/emissions-trading-viewer-1

Náš vlog na tému emisné povolenky nájdete tu.

Použité zdroje:

• https://ec.europa.eu/clima/policies/ets_en
• https://ukandeu.ac.uk/explainers/uk-eu-emissions-trading-schemes/
• burza EEX v Lipsku

¹Do európskeho systému ETS spadajú sektory, ktoré generujú CO2 z výroby elektriny a tepla, energeticky náročné priemyselné odvetvia vrátane ropných rafinérií, oceliarní a výroby železa, hliníka, kovov, cementu, vápna, skla, keramiky, celulózy, papiera, lepenky, kyselín a hromadných organických chemikálií, komerčná letecká doprava v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru; ďalej podniky emitujúce oxid dusný (N2O) z výroby kyseliny dusičnej, adipovej a glyoxylovej a glyoxalu; a perfluórované uhľovodíky (PFC) z výroby hliníka. V niektorých odvetviach sú do systému zahrnuté len zariadenia nad určitú veľkosť, niektoré malé zariadenia môžu byť vylúčené, ak vlády zavedú daňové alebo iné opatrenia, ktoré znížia ich emisie o ekvivalentné množstvo

²Aukcie v objeme 900 miliónov kvót plánované na obdobie 2014 – 2016 boli presunuté na obdobie rokov 2019 – 2020