Čo rok 2021 dal a čo vzal

Ku koncu roka rada bilancujem. Hoci počas roka zažívam viacero „reštartov“, práve ku koncu roka nachádzam čas na dlhšiu reflexiu toho, čo uplynulý rok dal a čo vzal. Aj v poľnohospodárstve rozhodne je na čo spomínať.

A hoci nie každá správa potešila, aj tie zlé správy vrhli svetlo na veci, ktoré nutne potrebovali reštart. Podobne, ako keď sfúknutím púpavy ju síce zničíte, no roztrúsené maličké semiačka majú príležitosť na jar opäť zakvitnúť. Tak vie deštrukcia priniesť nový rast.

Pozitívne vnímam, že v slovenskom poľnohospodárstve došlo k odhaleniu škandálov, o ktorých sa v minulosti len šepkalo. Veľkým krokom vpred bol forenzný audit v Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ktorý okrem iného odhalil, že v PPA došlo asi až v 60 % z preskúmaných prípadov k neoprávnenému vyplácaniu finančných prostriedkov. Hoci tieto správy znejú negatívne, dôležitým krokom k naštartovaniu reforiem je riadne preskúmanie problémov inštitúcií ako je PPA.

Dúfajme, že sa niekedy dozvieme aj kompletné výsledky forenzného auditu, z ktorého boli doposiaľ zverejnené len útržky. Ak si vláda robí predsavzatia do nového roku, určite by mal nasledovať audit aj v Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý je už desiatky rokov omietaný kauzami.

Škoda, že rok 2021 namiesto odvážnejších a potrebných reforiem priniesol len ďalšie navýšenie dotačných podpôr. Navýšenie zdrojov totiž nie je reforma. Rovnako negatívne hodnotím, že pozemkové úpravy, na potrebe ktorých sa zhoduje odborná aj laická verejnosť, sa podporujú viac na papieri ako v realite. Ani v Pláne obnovy, ktorý mal slúžiť investíciám tohto charakteru, sa financie nevyčlenili. Hoci ide o nadrezortnú záležitosť, pre začínajúcich farmárov je kvôli rozdrobenému pozemkovému vlastníctvu ťažké dostať sa k pôde. Krajinné prvky, ktoré majú plniť aj ekologické funkcie, sú tiež súčasťou komplexných pozemkových úprav a tieto nenapredujú takmer vôbec. Verím, že v roku 2022 sa slová premenia na skutky a pozemkové úpravy sa budú realizovať a oveľa rýchlejším tempom ako doteraz.

Nové ciele a plány v pôdohospodárstve naznačuje Strategický plán SPP a tiež tzv. Vízia spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte roku 2035, zverejnená v polovici decembra. Tieto dokumenty by mali určovať základné priority, čo by sa malo v sektore v najbližších rokoch zmeniť. Žiaľ, opäť si štát berie na plecia viac činností, ako je dôležité a naopak, úlohy, pri ktorých nutne musí konať, opomína.

Tak sa v dokumentoch objavuje účasť štátu na marketingu výrobcov v poľnohospodárstve. Keď si spomenieme ako funguje napr. marketing Značky kvality, je rozumnejšie dať od toho ruky preč. Verím, že toto je vec, ktorú farmári zvládnu. To, v čom potrebujú podporu je známe: Prístup k pôde, menej byrokracie a zrozumiteľnejšiu komunikáciu.

Čo ma v roku 2021 naplnilo nádejou je množstvo príbehov od úspešných a podnikavých poľnohospodárov. O mnohých čítam práve na tomto portáli. Tí, ktorí sa namiesto hľadania nepriateľov učia, nevzdávajú sa, zveľaďujú svoje podnikanie a robia si meno aj v zahraničí. A to aj napriek všetkým problémom, ktorým v sektore čelia. Častokrát vidím, že práve otvorenosť a snaha robiť veci inak prináša úspech. Tak nech to v roku 2022 v agropolitike dopadne akokoľvek, slovenským poľnohospodárom želám otvorenú myseľ, čo najmenej prekážok od štátu a pretrvávajúce nadšenie.

Komentár, AGROBIZNIS, 28.12.2021