Futbal môže škodiť

Vraj sú Majstrovstvá Európy vo futbale. Najlepší čas si pripomenúť, že sledovanie futbalového zápasu je ako každodenné sledovanie politiky. Nech už vyhrá ktokoľvek, vy to nebudete. Poradie v tomto prirovnaní upravujem podľa toho, či chcem uraziť futbalových alebo politických fanúšikov. Často sa však urazia obaja. Zvyknú mať totižto veľa spoločného – sú to nekompromisní hooligans, ktorí nekriticky fandia svojmu tímu.

Toto má byť však text o vzdelávaní a preto mám pre vás jednu radu. Ak nechcete pokaziť budúcnosť vašim deťom, nenechávajte ich pozerať Majstrovstvá Európy vo futbale! To nie je vtip. To je záver výskumu z Anglicka, kde sa ekonómovia pozreli na vplyv futbalových turnajov na výsledky žiakov zo štátnych maturít.

Svetový a európsky šampionát vo futbale sa striedajú každý druhý rok. Okrem toho, že to niečo vypovedá o dopyte divákov, to umožnilo ekonómom spraviť „prirodzený experiment“. Tieto majstrovstvá sa totižto spravidla odohrávajú v období záverečných maturitných skúšok v Anglicku. Vďaka tomu mohli výskumníci porovnať výsledky 16-ročných žiakov, ktorým na pár týždňov opantala myseľ biela lopta na zelenej tráve s kontrolnou vzorkou žiakov, ktorí sa nerušene mohli pripravovať na maturity.

Výsledky neprekvapili. V turnajových rokoch dosiahli žiaci horšie výsledky. Ale prekvapila miera. Podiel žiakov, ktorí dosiahli dobrú úroveň výsledkov (známka C a lepšie) klesol v priemere o 12 % (6 percentuálnych bodov). U tvrdého jadra fanúšikov to bolo až o 28 %. To sú žiaci, pri ktorých môžeme očakávať, že sa o futbal zaujímajú výrazne viac ako väčšina – bieli chlapci z chudobnejší rodín. A to sú zároveň žiaci, ktorí už tak dosahujú relatívne horšie výsledky. Futbal tak prehlbuje rozdiely medzi žiakmi.

Samozrejme, pár týždňov flákania sa žiakov nijako výrazne neovplyvní objem vedomostí a zručností, ktoré naakumulovali za viac ako dekádu odierania lavíc. Futbal by tak nebol problém, keby školstvo bolo iba o vzdelávaní. Lenže školstvo je aj o rozdávaní pečiatok na čelo. Ekonómovia zvyknú rozlišovať medzi „zvyšovaním ľudského kapitálu“ a „signalizáciou“. A preto ak sa futbalom posadnuté deti potknú pri poslednom kroku na ceste k pečiatke, môže to mať negatívny dopad na ich ďalšie vzdelanie a kariéru.

V publikácii samotní autori nepriamo priznali, čo si myslia o majstrovstvách vo futbale. V jednej časti upozorňujú, že komplexná kalkulácia dopadov futbalu na blahobyt detí by mala brať do úvahy aj úžitok zo sledovania zápasov. Avšak ten v prípade maturitného ročníka nepovažujú za dostatočný, lebo veď ich slovami: „turnaje sa budú konať každý druhý rok po zvyšok života žiakov.“

Nedávno vyšla ešte jedna štúdia (2024) o vplyve futbalových turnajov na výsledky žiakov. Robili ju na dátach z Južnej Kórey, kde sa v roku 2002 konali Majstrovstvá sveta vo futbale a domáci tím sa zázračne dostal až do semifinále. Tento nečakaný úspech spustil vlnu eufórie a osláv, ktoré po sebe o 9 mesiacov zanechali množstvo nezamýšľaných dôsledkov. Vo svete pomerne bežný jav. V Kórei sa po dlhej dobe a na krátku chvíľu podarilo otočiť negatívny trend miery pôrodnosti. Tieto nadmerné počatia zanechali po sebe kohortu „futbalových detí“. A spomínaná štúdia sa pozrela na to, ako sa im darí.

Výsledky sú slovami klasika „not great, not terrible“. Futbalovým žiakom sa akademicky darí znateľne horšie ako kontrolnej vzorke, ktorá bola počatá bez externého šoku. Autori štúdie to vysvetľujú trade-offom rodičov medzi kvantitou a kvalitou. Rodičia futbalových (neplánovaných) detí nemajú dostatok zdrojov – časových ani finančných – na zabezpečenie kvalitného vzdelania. Opačnou stranou mince je, že futbalové deti majú lepšie duševné zdravie – menej depresií, pokusov o samovraždy a problematického správania sa v škole. Kde nie je nezdravý tlak na výsledky, tam sú horšie výsledky, ale lepšie mentálne zdravie.

Tento výsledok futbalových detí by mohol byť vysvetliteľný aj selekciou. To znamená, že rodičia, ktorí sa v roku 2002 nechali podnapití počas letných večerov uniesť eufóriou úspechu futbalistov, boli trocha iní rodičia, než sú bežní z iných rokov. Autori štúdie však ukazujú, že v skutočnosti sú rodičia futbalových detí o niečo starší, vzdelanejší a majú vyšší príjem, než rodičia nefutbalových detí. To interpretujú ako dôkaz, že skutočne hrala rolu vyššia kvantita vykúpená nižšou kvalitou. Rodičia futbalových detí nemali toľko času, ochoty alebo financií investovať do vzdelania ich potomkov.

01.07.2024, Pokrok bez povolenia