Ochranné limity sú súčasť systémovej otázky

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou koncom júla publikoval zaujímavé porovnanie „vratiek“ za lieky, ktoré vznikajú na základe ochranných limitov pre poistencov. Tie sú na Slovensku skoro trikrát vyššie, ako v Česku.

Limit spoluúčasti, tzv. ochranný limit, stanovuje výšku maximálnej sumy, ktorú poistenec uhrádza za lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky za kalendárny štvrťrok. Jednoduchšie napísané, doplatky vybraných skupín pacientov za lieky sa kumulujú na imaginárnom účte a keď presiahnu zákonom stanovenú hodnoty, poisťovňa všetko nad touto hodnotou poistencovi spätne vráti.

Logika tohto opatrenia je ochrániť rôzne skupiny obyvateľov od nadmerných finančných nákladov na doplatky, ale zároveň zachovať systém spoluúčasti pacientov ako taký. Ochranné limity sú teda de facto sociálnym transferom. Parametre systému ochranných limitov nejdem popisovať, pretože sú pomerne komplikované. Finančný limit dosahuje rôzne hodnoty pre rôzne skupiny (dôchodcovia, ZŤP, deti) a naviac je ešte príjmovo testovaný, kedy príjem pacienta mení výšku limitu.

Podstatnou informáciou je, že v nedávnej minulosti prišlo k rozšíreniu týchto ochranných limitov. Najskôr v roku 2021, kedy boli všetky deti do 6 rokov zahrnuté na úroveň nulového doplatku, a v roku 2022, kedy boli niektoré limity posunuté až na nulu. Odhad finančných dopadov zmien na rozpočet zdravotníctva sa pohyboval v desiatkach miliónov eur.

Táto situácia je vhodnou ilustráciou veľkej filozofickej otázky slovenského zdravotníctva. Aké zdravotníctvo chceme? Také, ktoré sa z verejných zdrojov pokúsi zaplatiť všetkým všetko? Teda zdravotníctvo, kde verejné zdroje financujú aj „bežnú“ spotrebu?

Alebo zdravotníctvo, ktoré zdroje zameriava viac na vážne situácie, ako po stránke medicínskych, ale aj socio-ekonomických dopadov? Zdravotníctvo, ktoré sa snaží z verejných zdrojov viac financovať „katastrofu“ v živote jednotlivca a pri bežných každodenných udalostiach pripúšťa finančnú spoluúčasť?

Množstvo verejných zdrojov bude vždy konečné a vždy bude treba robiť toto rozhodovanie. V prípade ochranných limitov sa bavíme o tom, či obmedzené zdroje budú použité viac na financovanie jednoeurových doplatkov pri paralene, alebo viac na financovanie drahých nových liekov.

Podobne ako pri iných sociálnych transferoch aj mimo sféry zdravotníctva by sme sa mali zamyslieť, aký účel vlastne plnia. Pri súčasnom nastavení je účel nejasný. Sotva môžeme tvrdiť, že všetky rodiny s deťmi do 6 rokov automaticky potrebujú pomoc s pár eurovými doplatkami na lieky.

Pritom paradoxne, tento sociálny nástroj nemusí fungovať práve tam, kde by najviac mal. Ako na starších dátach uvádza Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, tak „prístup k zdravotnej starostlivosti pre chudobných ľudí obmedzujú vysoké dopravné náklady a doplatky“.

Nebudem tajiť, že som zástancom toho, aby sa verejné zdroje v zdravotníctve viac sústredili na také životné situácie, ktoré zásadne ovplyvňujú život občana, a tým pádom aj zástancom únosnej spoluúčasti pacienta. Preto by som za zlepšenie považoval návrat ochranných limitov na parametre spred roka 2021, spolu s prípadným prehodnotením niektorých limitov tak, aby viac plnili sociálnu funkciu pre tých, ktorí takú pomoc naozaj potrebujú.

Okrem spomínanej systémovej logiky to povedie aj k nižšiemu plytvaniu liekmi. A dokonca to môže priniesť lepšiu disciplínu v liečbe. Hoci svetová literatúra ukazuje, že vyššie doplatky znižujú adherenciu pacientov k liečbe (dodržiavanie liečby), väčšinou je robená na amerických dátach z úplne iného systému. Na slovenských dátach je nielen vidieť, že pokles adherencie sa deje až od určitej výšky, ale dokonca adherencia pri liekoch s miernym doplatkom je trochu vyššia, ako adherencia pri nulovom doplatku.

Dobrá správa na záver. Ušetriť na doplatkoch za lieky môžu všetci pacienti a verejný rozpočet to nebude stáť ani euro – len treba osvetu. Ešte stále veľa pacientov si totiž vyberá lieky s vyšším doplatkom, hoci majú k dispozícii lacnejšie, ale rovnako účinné generikum. Podľa ÚHP takto pacienti zo svojho vrecka v roku 2018 zaplatili dodatočných 66 miliónov eur.

Zdravotnícke noviny, 22.8.2024