Donúti nás EÚ zastaviť jadro?

Momentálne je v kurze najmä diskusia o centralizácii rozhodovania o fiškálnych otázkach, ale Brusel nezaháľa a zamýšľa sa nad presunutím aj ďalších kompetencií do rúk euroúradníkov. Jednou z nich je aj jadrová energia.

Eurokomisár pre energetiku Guenther Oettinger vyhlásil, že podoba energetického mixu v jednotlivých štátoch by mala byť koordinovaná. Nie je ťažké si predstaviť, čo sa pod tým myslí. Doslova povedal: „Keď veľký členský štát ako Nemecko prehodnotí jadrovú energiu, môže to mať dopady na európskej úrovni.“

Nemecko plánuje do roku 2022 odstaviť všetky svoje jadrové reaktory, čím postupne stratí asi štvrtinu zdrojov elektrickej energie. Nahradia ich prevažne nové uhoľné a plynové elektrárne, čo prinesie nezanedbateľné náklady. Dá sa preto očakávať, že Nemecko bude len nerado pozerať na rozvoj jadrovej energetiky v okolitých štátoch, spolu so spojencami ako Rakúsko, či Španielsko. 

Samozrejme, k niečomu takému, ako je celoeurópske odmietnutie jadrovej energie je veľmi ďaleko, aj vzhľadom k silným pro-jadrovým členom Francúzsku a Veľkej Británii, ale môže prísť k tlaku pri rozhodovaní o výstavbe nových elektrární.

Atómové elektrárne ani zďaleka nie sú vždy a všade tým najekonomickejším riešením produkcie elektrickej energie, ale  diskusia sa v Bruseli už rozbieha a hrozí, že v tejto dôležitej téme môžu prevážiť emócie a populistické rozhodnutia.

Jedna perlička na záver. Odstavením jadra a výstavbou nových elektrární na fosílne palivá sa v Nemecku prakticky zmažú všetky úspory CO2, ktoré v posledných rokoch priniesli investície do obnoviteľných zdrojov (len solárne elektrárne stáli Nemecko asi 75 miliárd EUR).