Zhoršenie aj bez indexu

Svetové ekonomické fórum (WEF) zverejnilo pravidelný index globálnej konkurencieschopnosti (GCI), ktorý vzbudil na Slovensku značný rozruch.

Vyplýva z neho, že Slovensko sa medziročne prepadlo o 7 priečok na 78. miesto spomedzi 148 krajín. Z európskych krajín zaznamenalo horšie umiestnenie v rebríčku investorskej atraktivity len Grécko.

Premiér Fico už stihol promptne zareagovať a spochybniť dôveryhodnosť indexu, keďže za Slovensko dáta poskytuje Podnikateľská aliancia Slovenska. PAS však index zostavuje na základe prieskumu medzi 250 veľkými a 250 malými podnikmi náhodne vybraných podľa metodiky WEF.

Premiér síce môže spochybniť metodiku, nič to však nemení na tom, že podnikateľské prostredie sa na Slovensku za posledný rok skutočne významne zhoršilo. Spomeňme zavedenie najvyššej sadzby dane z príjmu právnických osôb vo východnej Európe, zavedenie druhej vyššej sadzby dane z príjmu pre vysokopríjmových zamestnancov, zvýšenie vymeriavacích základov pre odvody predražujúcich cenu práce, obmedzenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, vyššie odvody z dividend, rigidnejší Zákonník práce...

Vládne zvyšovanie daní si priamo či nepriamo našlo každého podnikateľa a zamestnanca na Slovensku. To je skutočný problém dokaličeného podnikateľského prostredia, GCI index je toho len odrazom. Vyššie dane pritom smerovali na plátanie rozpočtových dier, ktoré sú plné neefektívnych vládnych výdavkov financovaných na dlh. Pridaná hodnota vyšších daní je preto pre podnikateľov nulová. Neboli nevyhnutné, vyplývajú len z neschopnosti a neochoty vlády šetriť vo vlastných výdavkoch.

Premiér má pravdu v tom, že samotné umiestnenie v rebríčku nie je až také dôležité. Dôležitejšie sú konkrétne dôsledky legislatívnych zmien na podnikanie na Slovensku. A tie sú pre vládu ďaleko horšou vizitkou ako GCI index.