Nový jadrový zdroj: Odpoveď JESS

Teší nás, že v pomerne krátkej dobe naša analýza s názvom Atómová hrozba o ekonomickej relevantnosti tretej jadrovej elektrárne vyprovokovala reakciu, dokonca od samotnej spoločnosti JESS. Tá projekt výstavby pripravuje.

Jej stanovisko nájdete tu. Naše reakcie k základným výtkam:

V otázke prípravy projektu nového jadrového zdroja (NJZ) považujeme za nevyhnutné, aby sa akékoľvek diskusie, štúdie a analýzy niesli v pragmatickej rovine, nie na vlne hypotetických špekulácií a domnienok.

S tým sa môžeme plne stotožniť. Je však záhadou, prečo žiadna verejná či poverená inštitúcia nepredstavila verejnosti akúkoľvek faktickú analýzu potreby výstavby NJZ, neiniciovala verejnú diskusiu, neprezentuje fakty v médiách. Napriek tomu, že projekt NJZ má stať niekoľko miliárd eur a tak zásadným spôsobom ovplyvniť ekonomiku Slovenskej republiky, kompetentní (a tu myslíme predovšetkým vládu) čakajú na tretí sektor, aby diskusiu začal. Za diskusiu pritom nemožno považovať medzinárodnú konferenciu, kde sa konštatuje, že zdroj je potrebný. Diskusia je predloženie scenárov, alternatívnych riešení, porovnanie ich nákladov a výnosov, posúdenie vplyvov na peňaženku spotrebiteľa.
 

Uvedená analýza neberie do úvahy predpokladaný vývoj na slovenskom energetickom trhu v rozmedzí nasledujúcich 15 až 20 rokov. Projekt nového jadrového zdroja je nevyhnutne vnímať v dlhodobom kontexte, nie z pohľadu "tu a teraz".

Analýza INESS sa pozerá do budúcnosti. Prognóza (oficiálna, z dielne MH SR), ktorú v analýze citujeme  predpovedá 40% prebytok vyrobenej elektriny v roku 2030 – teda v horizonte 17 rokov.

V súvislosti s potrebou výstavby NJZ na Slovensku je nutné uvedomiť si obmedzenú životnosť existujúcich zdrojov na výrobu elektrickej energie, ktoré môžeme aktuálne využívať. Ich postupné nahrádzanie nie je jednoduché, je časovo nesmierne náročné a pri rozhodovaní musí Slovensko vziať do úvahy fakt, že ak chce ostať energeticky nezávislé, pre krajinu neexistuje relevantná náhrada jadrovej energie.

Cieľom štúdie nie je spochybniť tento výpadok, ale nastoliť otázku, či ho treba nahrádzať treťou jadrovou elektrárňou. Slovensko má dve jadrové elektrárne. Máme druhý najvyšší podiel jadrovej energie vo výrobe elektriny na svete a s dostavbou dvoch reaktorov v Mochovciach sa podiel jadra ešte zvýši. Nepostavenie NJZ určite neznamená, že Slovensko bude odkázané len na uhlie a plyn. INESS nekritizuje výrobu elektriny z jadra z princípu ale z ekonomických dôvodov. Politicky vynútené uzavretie elektrárne V1 považujeme za ekonomicky chybné rozhodnutie.

Samotná analýza si tiež protirečí, keď na jednej strane jej autori hovoria o "mimoriadne rizikovom ekonomickom projekte", na strane druhej sami pripúšťajú, že "Jadrové elektrárne sú špecifické tým, že sú spomedzi energetických zdrojov najnáročnejšie na vstupný kapitál a najmenej náročné na následné variabilné náklady.

JESS v tomto prípade spojilo dve tvrdenia, ktoré však protirečením nie sú. Rôzny pomer fixných a variabilných nákladov ovplyvňuje výnosovú krivku, ale nie rizikovosť v zmysle návratnosti celého projektu. Tá je ovplyvnená externými faktormi (iný vývoj dopytu ako predpokladaný, politické riziko, zlý odhad technického rizika). Nakoniec, neochota investorov ísť do tohoto projektu bez významných štátnych záruk napovedá, čo si o jeho rizikovosti myslia. Aj pri nízkych prevádzkových nákladoch môže byť projekt vo výsledku stratový.

Ak vezmeme do úvahy životnosť jadrových elektrární na úrovni 60 rokov, jadrová energia z dlhodobého hľadiska patrí medzi najlacnejšie zdroje elektrickej energie, čo nemôžu poprieť ani autori analýzy.

Nákladnosť rôznych zdrojov elektrickej energie nie je jednoznačná, ako dokazujú mnohé štúdie. Áno, jadrová energia má potenciál byť najlacnejším zdrojom elektriny, ale len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré v štúdii spomíname na s.12. Naša obava je, že na Slovensku tieto podmienky splnené nebudú. Práve vek JE je skvelým príkladom. Na Slovensku máme jednu JE, ktorá bola uzavretá po piatich rokoch prevádzky a jednu, ktorá bola uzavretá po 27 rokoch komerčnej prevádzky. Priemerný vek doteraz odstavených reaktorov vo svete je 22 rokov. Teoretická technická životnosť JE je 60 rokov a viac (a vo svete máme príklady JE, ktorých čas prevádzky sa už blíži 50 rokom), no politická životnosť je častokrát výrazne nižšia. Nanešťastie sa ekonomická návratnosť JE nemôže rátať len podľa teoretickej životnosti, ale musí brať do úvahy všetky riziká.

Pri prognózovaní týchto údajov je potrebné vziať do úvahy aj výpadok niektorých aktuálnych zdrojov energie, ktorým po roku 2025 skončí životnosť.

To je samozrejmé, a pri tom všetkom treba brať do úvahy aj stagnáciu spotreby elektriny (znižovanie energetickej náročnosti je jedným zo záväzkov voči EÚ), ďalší nárast OZE  a výstavbu menších elektrární zo súkromných zdrojov, či obnovenie prevádzky v zakonzervovaných zdrojoch.

Jadrové elektrárne Zwentendorf, Żarnowiec, Belene, Olkiluoto 3, Temelín ale aj dostavba Mochoviec sú veľkými výkričníkmi, ktoré poukazujú na ekonomickú rizikovosť jadrových elektrární. Keďže vláda plánuje do výstavby NJZ nedobrovoľne zatiahnuť aj spotrebiteľov elektriny na Slovensku, sme presvedčení, že tí by mali o tom vedieť a súhlasiť. Ak chce slovenská vláda podporiť jadrovú energiu, mala by svoje sily sústrediť na rok 2018, keď sa bude rozhodovať o (ne)predĺžení prevádzky JE V2.

Obr.: Výstavba 3. bloku JE Olkiluoto vo Fínsku. Pôvodná cena výstavby sa postupne zvýšila z počiatočných 2,8 miliardy eur na 8,5 miliardy eur. Doba výstavby sa zvýšila zo štyroch rokov na desať. Tieto čísla ešte nie sú finálne.