Transformáciou k lepšiemu životnému prostrediu

Termín transformácia ekonomiky sa väčšinou spája s procesom privatizácie v 90.rokoch. Vytváranie slovenskej kapitálovej vrstvy z pochopiteľných dôvodov v sebe nesie trpkú príchuť pištole zastrčenej za gumu teplákov.

Ale transformácia znamenala aj prechod slovenského priemyslu k oveľa efektívnejším spôsobom výroby – ekonomicky, ale aj ekologicky. Dnes si už málo ľudí spomenie na zdevastované prostredie okolo hlinikární, či niklovej huty, na vyvážanie gudrónov neďaleko obytných zón, na ekologické katastrofy spriatelenej armády, či rôzne hrnčeky var. Ostali však štatistiky.

Netreba ich zložito hľadať, nájdu sa v Správach o stave životného prostredia SR od Ministerstva životného prostredia. Pozrime sa na dva živly základné pre ľudské zdravie:

Emisie oxidu uhoľnatého (to je ten zlý, ktorý pri zapchatom komíne zabije, ani si to nevšimnete)

 
Emisie oxidu siričitého (pamätáte si na kyslé dažde?)

Alebo emisie oxidov dusíka

 
Alebo ťažké kovy v ovzduší? Olovo, kadmium, ortuť

 
Presuňme sa k vode. Ako sa menil počet čističiek odpadových vôd?

 
(Kapacita klesla, čo súvisí s poklesom spotreby vody na Slovensku asi o 50%)
Malo to dopad na kvalitu vody? Malo. A nie málo. (nerozpustné látky, biochemická spotreba kyslíka, chemická spotreba kyslíka dichrómanom, uhľovodíkový index)

 
A keď už sme rozbehnutí v podávaní dobrých správ, podelíme sa aj o čísla veľkosti verejnej zelene. Dáta začínajú až v roku 2000, takže socialistické čísla nevidíme. Mnohých však prekvapí, že plocha verejnej zelene medzi rokmi 2000-2011 (veľmi mierne) vzrástla.

 
Hodnotenie kvalitatívnych zmien v jednej oblasti ostáva otvorené. Týka sa sektora, kde transformácia poriadne neprebehla (rozdrobenosť vlastníctva, nezistení vlastníci...), resp. kde bola zavedená nová forma socializmu (CAP – spoločná európska poľnohospodárska politika). Uhádli ste, je to poľnohospodárstvo. Pôda podlieha vodnej erózii vďaka spájaniu do väčších celkov intenzívnejšiemu využívaniu. Pokles emisií NO2 a SO2 otočil vývoj výmery kyslých pôd, napriek tomu je acidifikácia problémom. Rastú aj hodnoty aktívneho hliníka v ornej pôde. Nenašli sme však staršie dáta na porovnanie vývoja.

Všetky tieto ukazovatele sú len zástupnými ukazovateľmi pre ten, ktorý nás zaujíma najviac – zdravie ľudí. Aj tu máme dobré správy a to najmä pre mužov. Za socializmu sa dožitie mužov nad 50 rokov skracovalo (50tnik v roku 1960 v priemere žil ešte ďalších 24 rokov, kým 50tnik na konci 80.rokov mal pred sebou priemerne už len necelých 22 rokov) a dĺžka života žien rástla len veľmi pomaly (50tničky z konca 80.rokov sa v priemere dožili o 0,3 roka viac ako ich rovesníčky zo začiatku 60 rokov. S príchodom novej éry šanca na dlhší život začala obom skupinám rásť. Na tom má aspoň čiastočnú zásluhu aj zlepšujúce sa životné prostredie.