Severokórejské start-upy

S výnimkou vojnových zón len ťažko (ak vôbec) nájdeme horšie miesto na biznis ako Severnú Kóreu. V bizarnom kráľovstve rodiny Kim hrozí poprava prakticky za čokoľvek a štát sa snaží regulovať každý detail života jeho obyvateľov. Čeliac podmienkam, o akých sa v takom Sillicon Valley ani nesníva, v krajine vyrástla generácia podnikateľov.

Severná Kórea sa v budovaní komunizmu dostala „najďalej“ a v 50. rokoch v krajine prakticky zanikol obchod s potravinami a začal fungovať aký-taký prídelový systém. Po strate sovietskeho partnera sa však rýchlo zrútil aj kórejský systém sebestačnosti postavený na doktríne Čučche. V rokoch 1994-1998 vypukol hladomor, ktorý zabil podľa odhadov 1-16% kórejskej populácie.

Kto hral podľa pravidiel, zomrel. Preto sa v krajine pomerne rýchlo vytvoril rozsiahly čierny trh, na ktorom participovala väčšina populácie. Na rozdiel od toho nášho socialistického čierneho trhu, kde sa točili podpultová sviečková a skladačky Eska, v KĽDR to boli najmä základné potraviny. Postupne sortiment narástol.

Ako priblížila Yeonmi Park, 21-ročná utečenkyňa, s biznisom začínajú už deti. Obchodujú prakticky s čímkoľvek, od ovocia až po cigarety, či zahraničné filmy. Podľa prieskumu autorov knihy Svedok transformácie viac ako polovica utečencov mala pred útekom celý svoj príjem zo súkromných aktivít.

Utečenci v Južnej Kórei majú problémy zaradiť sa do života. Napriek tomu sa aj medzi nimi objavujú úspešní podnikatelia. Napríklad Chon Chol-woo, majiteľ populárnej siete fastfoodov, či Kim Sung-il, ktorý po sérii piatich bankrotov nakoniec úspešne rozbehol továreň na spracovanie kurčiat.