Čo je dovolené pánovi...

... nie je povolené kmánovi. Existencia dvojitých štandardov je peknou demonštráciou nezmyselnosti niektorých regulačných opatrení.

Minulý rok INESS pomerne intenzívne upozorňoval na riziká navrhnutého zákona obmedzujúci vlastnícke práva majiteľov pôdy. Napriek petícii a rozporovému konaniu nakoniec prešiel. Výrazným spôsobom zbavil majiteľov práva predať svoju pôdu komu uznajú za vhodné a zabetónoval pozíciu miestnych agrobarónov, ktorí využívajú cudziu pôdu často za smiešne ceny.

Hlavným argumentom na presadenie tohto zákona, ktorý sa vcelku úspešne podarilo predať aj verejnosti, bol strach z „cudzincov“. Tí mali bezbreho skupovať slovenskú rodnú hrudu a robiť na nej rôzne neprístojnosti. Ako obvykle, najviac na zákon doplatili obyčajní ľudia. Dôchodcovia, ktorí si na starobu chceli prilepšiť predajom kúska pôdy za lepšiu cenu, ako ponúkalo miestne družstvo. Tí, ktorí mali odhodlanie, prostriedky a znalosti, vedia zákon obísť.

Keď však ide o politický marketing, strach z cudzincov skupujúcich pôdu sa zrazu rozplynie. Cudzinci z Indie zrazu problém nie sú a vláda sa ide roztrhať, aby pre nich vykúpila ornú pôdu. Dokonca kvôli vláda chce prelomiť ďalšie tabu a zrýchliť stavebné konanie a zjednodušiť vyvlastňovanie. Paradoxne, bude oveľa jednoduchšie mať pôdu pre cudzincov vyvlastnenú, ako im ju dobrovoľne predať.

Samozrejme, píšeme tu o Jaguari. Preň sa 300 hektárov (celý areál bude mať možno až cez 700 hektárov) ornej pôdy našlo bez problémov. Pár desiatok dôchodcov síce pri tom procese bolo šikovne ošmeknutých.

Podblémom nie je Jaguar, ani iní investori. Kto chce postaviť, nech zaplatí koľko treba a postaví. Problémom je nezmyselný zákon, ktorý z pôdy a jej majiteľov spravil rukojemníkov.