Oponentský posudok k materiálu Sociálna spravodlivosť na Slovensku

Úradnícka vláda pred nástupom novej vlády zverejnila 4 dokumenty, ktoré by mohli byť návodom, ako posunúť Slovensko vpred. Jedným z nich je aj dokument Sociálne spravodlivá krajina, ktorú pod vedením Ivety Radičovej spísalo viacero renomovaných odborníkov na Sociálnu oblasť. Radovan Ďurana bol oslovený so žiadosťou o oponentúru publikácie, ktorú zhotovil 6.9.2023. Nakoľko nie so všetkým sa v tejto publikácii stotožňujeme, rozhodli sme sa znenie oponentúry zverejniť.

Publikácia obsahuje viacero podnetných návrhov a užitočných grafov, určite stojí za prečítanie.

Oponentský posudok:

1) Nepochybne potrebujeme dokument takéhoto charakteru, ktorý by umožnil otvoriť verejnú diskusiu o charaktere sociálneho systému. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nemôže predkladať návrhy riešení, keďže má predovšetkým analytickú funkciu.

2) Vo všeobecnosti materiál predkladá skôr parametrické ako koncepčné zmeny. Chýba medzigeneračný pohľad na vzťahy v sociálnom systéme.

3) Pozitívne hodnotím riešenia navrhnuté v oblasti sociálnej pomoci. Navrhnuté zmeny v oblasti valorizácie životného minima a následné rozdelenie existenčného a sociálneho minima sú primerané, hoci budú pre verejnosť znamenať zhoršenie zrozumiteľnosti.

4) Viaceré štatistické hodnotenia a medzinárodné porovnania sú uvedené nekriticky, bez zohľadnenia širšieho kontextu. Napr. nemožno rodinnú politiku v Nórsku a Fínsku považovať za úspešnú, ak jej súčasťou bol radikálny pokles pôrodnosti z 1,9 na 1,5. Rodičovský príspevok v ČR predstavuje v majorite čerpaní menej ako 88 % mzdy. Takisto neplatia zjednodušujúce konštatovania o sociálnej mobilite na Slovensku. Postup na spoločenskom rebríčku je na rozdiel od textu možný, viď IFP https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/komentare/9-jablko-pada-daleko-od-stromu-maj-2018.html?forceBrowserDetector=blind

5) Hoci mal dokument ambíciu zvýšiť adresnosť priamej finančnej podpory, tento cieľ ostal zúfalo nenaplnený v oblasti rodinnej politiky. Autori akoby vôbec neuvažovali o tom, že napríklad prídavky na deti by mohli byť testované na príjem rodiny, podobne ako v ČR. Výdavky na rodinnú politiku zažili nesystémový nárast, ktorý je potrebné kriticky odmietnuť a zvrátiť pre plytvanie. Nielen Matovičova reforma, ale všeobecne sa dávky za posledných 10 rokov menili nesystematicky. Malý dôraz sa kladie na to, že v OECD porovnaní je obdobie podpory absolútne najdlhšie, vo finančnom vyrovnaní je v OECD tretie najvyššie. Pre zaostávajúcu ekonomiku je to príliš vysoká záťaž, populistické kroky uplynulých 10 rokov treba jednoznačne pomenovať a navrhnúť ich zrušenie, či zaviesť príjmové testovanie

6) Väčšina návrhov smeruje k zvyšovaniu výdavkov sociálneho systému, žiadúce by bolo preto vyčíslenie nákladov návrhov, ktoré sa v texte spomínajú. Zvyšovanie dávok v nezamestnanosti, ktoré dnes pracujúci získa aj pri podaní (nielen obdržaní) výpovede, považujem za nezodpovedné, naopak, nárok na dávku by sa mal sprísniť (nemal by slúžiť na financovanie sabaticalu ľudí s vysokými príjmami).

7) V oblasti starobného dôchodkového poistenia sú uvedené návrhy primerané. Nemožno súhlasiť so zvyšovaním nárokov žien, nakoľko rodinný balíček rodinám zvýšil príjmy ďaleko viac, ako je navrhované zvyšovanie dôchodkov. (Dôchodkový systém je súčasťou sociálneho systému – treba poskytnuté dávky vnímať komplexne.) Aj sociálna politika by mala viesť k zodpovednému hospodáreniu domácností vrátane tvorby úspor.

8) Dokument nepočíta s aktívnejšou úlohou samospráv v sociálnej oblasti, vyjma poskytovania sociálnych služieb. Decentralizácia verejnej správy by mala vytvoriť priestor pre samosprávy aj v oblasti sociálnej podpory. Štátne dávky pre 200 ľudí nedávajú zmysel (napr. príspevok na starostlivosť), na úrovni samosprávy áno.

9) Rozvoj poskytovania sociálnych služieb hodnotím pozitívne, osobitne návrhy na zvýšenie atraktivity sektora pre zamestnancov.

10) Hoci dokument na viacerých (7x) miestach v úvode odkazuje na klimatické riziká, v jadre textu nie sú tieto riziká spomenuté ani raz a ani navrhované zmeny dávok nijako nereflektujú tieto riziká. Mohli by sme v tomto kontexte hovoriť o príspevku na bývanie (ak bude riešiť energetickú chudobu), ale tento príspevok by bol zjavne navrhnutý aj pri stabilnej klíme. Klíma tak v texte pôsobí len ako fráza. Regulované ceny energií pre domácnosť sú tiež sociálnou politikou. Bolo by vhodné túto oblasť zaradiť do dokumentu, nakoľko náklady tejto sociálnej politiky presahujú aktuálne mld. eur a budú pokračovať aj v budúcnosti.