Politika postavená na anekdotách

Rozhodovanie postavené na faktoch je populárny termín. Aj preto vznikli mnohé analytické útvary, ktoré majú politikom pomôcť číslami. Realita je však taká, že politici si naďalej radi vypomáhajú anekdotami.

Napríklad pri obľúbenej téme cien potravín dookola omieľajú niečo o dominantnom postavení reťazcov a ich nemorálnych maržiach. Ako ukázali predvolebné programy, mnohí by sa radi inšpirovali maďarskou regulačnou politikou. Nonšalantne pritom opomínajú katastrofálny dopad Orbánových krokov na ceny potravín v Maďarsku, kde narástli dvojnásobným tempom oproti priemeru EÚ.

Štátni analytici sa snažia politikov informovať.  Napríklad v texte Analýza a odporúčania k riešeniu potravinovej inflácie na Slovensku od samotného Ministerstva práce sa nachádza jasne formulované  a zdôvodnené odporúčanie: „Odporúčanie 2: Nezavádzať regulačné opatrenia v oblasti cien a marží.“

Na vyvrátenie tvrdenia o nekonkurenčnom maloobchode máme našťastie elegantný ekonomický nástroj, takzvaný Herfindahl–Hirschman index (HHI). Tento index meria mieru koncentrácie v odvetví a je oficiálne používaným analytickým nástrojom mnohých protimonopolných úradov. Index je sumou štvorcov trhových podielov jednotlivých účastníkov trhu a pohybuje sa na škále 0-1. Výsledok 1 znamená monopolné postavenie 1 účastníka. Výsledok 0 naopak znamená absolútne dokonalú konkurenciu, kde každý účastník má nulový vplyv na trh.

Spočítali sme tento index pre Slovensko, pričom sme do výpočtu zahrnuli 8 reťazcov. HHI v potravinovom maloobchode na Slovensku dosiahol v roku 2022 hodnotu 0,188 a ukazuje veľmi vysokú mieru konkurencie. Za obdobie 2017 – 2022 dokonca prišlo k miernemu zvýšeniu konkurencie na trhu (pokles hodnoty HHI z 0,196 na 0,188). Vzhľadom  na fakt, že v blízkej budúcnosti veľmi pravdepodobne vstúpi na trh nový veľký hráč v podobe poľskej siete Biedronka, miera konkurencie na maloobchodnom trhu s potravinami v nasledujúcich rokoch ešte ďalej stúpne.

Rovnakou anekdotou sú marže vo výške desiatok, či dokonca stoviek percent. V realite dosahujú veľké zahraničné reťazce už roky EBITDA maržu v rozmedzí 4-12 % a ziskovú maržu 0-8%. Ako vo svojich komentároch pekne ukázali analytici FinStat, v roku 2022 boli dokonca obchodníci z pohľadu ziskov len chudobní príbuzní veľkých poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov na Slovensku.

Slovenskú ekonomiku čakajú náročnejšie roky. Verím preto, že nová vláda nebude hľadať iných vinníkov, než seba a svojich predchodcov a nebude vytvárať rozbroje medzi jednotlivými sektormi vytváraním nebezpečných regulácií.

Téme sa obsiahlo venujeme v novej publikácii Chlieb a politika.

HN, 5.11.2023