Sankcie a Rusko

Na Ukrajine sa už 5 mesiacov intenzívne bojuje. Ak niekto čakal, že kvôli ekonomickým sankciám ruským tankom odpadnú kanóny, tak sa samozrejme mýlil. No aký je dopad sankcií na ruskú ekonomiku?

Ekonómia je v tejto otázke jasná. Ak nejakej krajine obmedzíte prístup na globálny trh, čakajú ju ekonomické problémy. Sebestačnosť je extrémne neefektívna, drahá a vo väčšine výroby technicky nemožná, a to aj v prípade veľkej krajiny. No konkrétny dopad sankcií na Rusko bolo ťažké odhadnúť. Oficiálne ekonomické štatistiky  z vnútra krajiny sú pevne v rukách režimu. Nie nadarmo Putin osobne v máji tohto roku osobne vybral nové vedenie Rosstat, ruského štatistického úradu.

Koncom júla však skupina akademikov na univerzite Yale zverejnila dosiaľ najdetailnejšiu štúdiu vývoja ruskej ekonomiky od začiatku vojny. Mravenčou prácou zozbierali nielen oficiálne a neoficálne dáta z Ruska, ale párovali ich aj so spoľahlivejšími dátami obchodných partnerov.

Rezultát? Rusko zasiahlo ekonomické tsunami. Odišlo, alebo výrobu pozastavilo vyše 1000 zahraničných podnikov, reprezentujúcich 40% ruského HDP. Importy do krajiny sa prepadli o 50%. Medziročná cenová inflácia v sektoroch so silnou pozíciou medzinárodných dodávateľských reťazcov dosahuje vyše 50%. Maloobchod sa len do mája prepadol o 20%, predaj áut o 80%. Odliv kapitálu bol v 1. kvartáli (ktorý zahŕňa len 1 vojnový mesiac) až 4-krát vyšší, ako v poslednom kvartáli 2021.

Rubeľ si síce formálne drží kurz, no len vďaka obrovskému prepadu importu a vďaka tomu, že oficiálny obchod s rubľom klesol o 80%. Rusko intervenciami vyčerpalo za 5 mesiacov 12% devízových rezerv a to bez zarátania faktu, že skoro polovica z nich je zablokovaná.  Ruský akciový trh sa prepadol o polovicu, vrátane ťahúňov Gazprom a Rosneft.  Vydalo sa nula nových ruských akcii a nula korporátnych dlhopisov na medzinárodnom trhu. Nové úvery malým a stredným podnikom klesli o viac ako polovicu.

Mohli by sme pokračovať ešte o exode expertov z krajiny, či o potrebe zdesaťnásobiť predaje plynu do Číny na nahradenie európskych klientov. Ale obrázok je aj bez toho zjavný. Bez spojenia s vyspelým svetom nie je možné mať vyspelú ekonomiku.

No nenechajme sa pomýliť ani z opačnej strany. Príklady Severnej Kórei, či Iránu ukazujú, že ani ekonomická mizéria nezabránia agresívnemu správaniu a nemusia viesť k ľudovému prevratu. Ich primárny efekt tak ostáva jeden – menšie možnosti budovať kvalitnú a nebezpečnú armádu, ohrozujúcu susedov.

HN, 29.7.2022