Situácia nie je taká ružová, pán minister práce

Tam, kde bolo s nezamestnanosťou dobre, je trocha lepšie, a tam, kde bolo už predtým zle, sa situácia ešte zhoršila.

Minister práce Milan Krajniak sa pochválil, že „jún potvrdzuje pozitívny trend na trhu práce.“ A podporil to štatistikami: „miera evidovanej nezamestnanosti je na úrovni 7,76 %, čo je oproti máju pokles o 0,16 p. b. Svoje pracovné uplatnenie si našlo takmer 15-tisíc nezamestnaných. Pribúdajú aj voľné pracovné miesta. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ich ponúkali viac ako 73-tisíc. Je to jasný signál, že trh práce sa zotavuje už tretí mesiac po sebe.“

Problémov s touto interpretáciou je viacero. V prvom rade nedávny pokles miery nezamestnanosti z posledných troch mesiacov nie je nutne nejaký trend k lepšiemu, ale kľudne môže ísť len o pravidelný výkyv v rámci ročného cyklu. Za posledné 4 roky (okrem pandemického roku 2020) vždy miera nezamestnanosti medzi marcom a júnom mierne poklesla. Je na to viacero prirodzených dôvodov - napríklad blížiace sa leto a s tým spojená stavebná, dovolenková a poľnohospodárska sezóna.  

Ak chceme skutočne zachytiť dlhodobejšie trendy na trhu práce, je lepšie sa pozrieť na medziročné porovnanie. Napríklad od roku 2017 do roku 2019 pravidelne každý rok klesala júnová miera nezamestnanosti o približne pol až jeden percentuálny bod. Následne v pandemický rok 2020 vzrástla o skoro 2,5 p.b., tento rok o ďalších 0,4 p.b. a dosiahla 7,8%. Z tohto pohľadu nemôžeme hovoriť o „pozitívnom trende na trhu práce“.

Na druhej strane by niekto mohol povedať, že situácia sa ani nejako dramaticky nezhoršuje. Oproti minulému roku máme o 9 000 viac nezamestnaných. To nevyzerá ako tragédia. Nenechajte sa však zmiasť agregátmi. Na Slovensku máme 79 okresov. V 18 okresoch, ktoré boli najviac zasiahnuté nezamestnanosťou, prišlo o prácu viac ako 9 000 ľudí. Ako je to možné, keď na celom Slovensku máme o 9 000 viac nezamestnaných? Jednoducho -  k medziročnému nárastu nezamestnaných niektoré okresy prispeli aj negatívne. To znamená, že v nich poklesol počet nezamestnaných.

V tomto rebríčku medziročných premiantov s poklesom nezamestnanosti nájdete okresy ako Nitra, Zlaté Moravce, Partizánske alebo Piešťany. Celková miera nezamestnanosti v nich je momentálne 4,1 %; 4,4 %; 5,3 % a 3,9 %. Na opačnej strane rebríčka, kde pribudlo medziročne najviac nezamestnaných, nájdete okresy ako Michalovce, Trebišov, Dunajská Streda, Košice – okolie a Prešov. V týchto je momentálne miera nezamestnanosti 13,9 %, 14,8 %, 6,5 %, 13,1 % a 9,1 %.

Takže aby som to zhrnul: tam kde bolo dobre, tam je mierne lepšie a tam, kde bolo už predtým zle, sa situácia ešte zhoršila. A toto je niečo, čo priemerné čísla za celú republiku nezachytia a skresľujú. To isté platí aj pri medziročnom vývoji voľných pracovných miest. Áno, ich celkový počet vzrástol o približne 5 400. Ale v tých najhorších piatich okresoch spolu vzniklo len 71 dodatočných voľných pracovných miest. Teda len veľmi malá časť z celkového počtu nových.

No a na záver, problém s interpretáciou je aj v druhej časti citácie ministra. Na jednej strane je pravda, že medzi májom a júnom si našlo prácu skoro 15-tisíc ľudí. Na druhej strane v rovnakom čase zároveň iných 11,5-tisíc ľudí svoju prácu stratilo. Teda medzimesačne poklesol počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie len o 4,5-tisíc. Ale ani toto ešte nie je kompletný obrázok, lebo okrem disponibilných uchádzačov o zamestnanie máme aj tých nedisponibilných (t.j. ľudia na obecných prácach alebo PNkách). A ich počet medzimesačne vzrástol o 1 700. Teda celkový počet ľudí bez práce klesol prinajlepšom o 2 800.

Poučením je, že situáciu na trhu práce nemôžeme hodnotiť pomocou agregátnych údajov z posledných mesiacov. Nezamestnaného obyvateľa Michaloviec netrápi ako sa vyvíja slovenská miera nezamestnanosti, aký je celkový počet nezamestnaných a koľko vzniklo pracovných miest na Slovensku. Jeho trápi, že v jeho okrese je 14 % miera nezamestnanosti, medziročne pribudlo 1 500 ľudí bez práce a ubudlo 95 voľných pracovných miest. Teda že sa mu výrazne zhoršili vyhliadky na to, že si nájde prácu, lebo na jedno voľné pracovné miesto čaká jeho 9 nezamestnaných kolegov. A do toho všetkého plánuje pán minister práce zvýšiť minimálnu mzdu o 23 eur. Inými slovami - chce zakázať pracovať ľudom, ktorí nedokážu za mesiac pravidelne vytvoriť hodnotu aspoň 875 eur. Čo v Michalovciach vôbec nie je jednoduché.

Denník N, 5.8.2021