Škola ako korporácia alebo rodinný podnik?

Chýba neviditeľná ruka trhu, ktorá by testovala rovnováhu medzi veľkými sieťami a malými rodinnými školami.

V ekonomike neviditeľná ruka trhu neustále testuje a objavuje správnu mieru koncentrácie. To znamená, aký podiel zákazníkov si získa niekoľko veľkých firiem a akú časť veľké množstvo malých. Tento proces nikdy nekončí, pretože sa neustále menia technológie, dostupné zdroje aj preferencie ľudí.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že výhodu budú mať veľké firmy. Tie dosahujú úspory z rozsahu, čo znižuje náklady na obslúženie jedného zákazníka a zároveň umožňuje štandardizovať kvalitu služby. Nehovoriac o tom, že dokážu viac zdrojov investovať do výskumu a vývoja. Avšak s veľkosťou firmy narastajú aj niektoré problémy. Je potrebné stále viac procesov formalizovať cez prvky byrokratického riadenia. S tým sa zvyšujú režijné náklady na riadenie firmy, vkrádajú sa neefektivity a, predovšetkým, spomaľuje sa schopnosť reagovať na zmeny. Prinášať paradigmatické inovácie. Vo svete je tak bežné, že zákazník prejde od štandardizovanej služby korporácie k novej, na mieru šitej službe, ktorú ponúkajú menšie firmy.

V školstve však tento proces nefunguje. Absentuje tu neviditeľná ruka trhu, ktorá by neustále testovala rovnováhu medzi veľkými sieťami škôl a malými rodinnými školami. Prakticky po celom svete je školstvo pod hlavičkou štátu. V krajinách OECD je 82 % škôl verejných a len 5 % súkromných. Ten zvyšok je nejaký mix. Vďaka tomuto silnému vplyvu štátu nevieme dnes povedať, aká je prirodzená miera koncentrácie trhu v tomto sektore. Aj napriek tomu, že to môže znieť ako nezáživná ekonomická téma, je to dôležitá otázka, ktorej riešenie je pre vzdelávanie extrémne dôležité.

Počas 40 rokov budovania socializmu boli na Slovensku všetky školy štátne. „Vlastnila“ ich len jedna entita v podobe Ministerstva školstva. Po páde socializmu to tak ostalo až do decentralizácie v roku 2002, kedy sa školy dostali pod správu obcí, miest a VÚC. Došlo tak k náhlej skokovej zmene, kedy sa riadenie rozdrobilo z jedného centra na tisícky zriaďovateľov. Prišlo k veľkej fragmentácii. Dnes máme približne 2 600 základných a stredných škôl, 2 600 riaditeľov a 1 700 zriaďovateľov. To znamená, že drvivá väčšina škôl je sama ako kôl v plote. Sú jedinou školou svojho zriaďovateľa.

A to je vážny problém. Stovky malých, osamotených zriaďovateľov totižto často nemajú páru o manažovaní vzdelávacích inštitúcií a, čo je ešte horšie, ani záujem to riešiť. Ale nie je sa im čo čudovať. Miestna samospráva je aj v mysliach ľudí hlavne o cestách, chodníkoch, kanalizácii, odvoze odpadu, či miestnom cintoríne alebo futbalovom klube. Je tak dosť možné, že kvalita vzdelávania na Slovensku trpí aj z dôvodu nesprávnej miery koncentrácie. Príliš veľa očakávame od príliš malých subjektov. 

Preto je ľudom na Slovensku dôležité ukazovať, že sa to dá aj inak. Koncentrácia v školstve môže byť výrazne vyššia. Napríklad v USA pred troma dekádami začali jednotlivé štáty postupne zavádzať legislatívu charterových škôl. To je priestor pre aktívnych a šikovných ľudí, ktorí chcú založiť školu s veľkou autonómiou a skúšať nové veci vo vzdelávaní. Dnes, o tri dekády neskôr, vidíme, že niektorým zakladateľom a školám sa darilo až do tej miery, že postupne vytvorili veľké „vzdelávacie korporácie“.

Štyri známe siete škôl KIPP, Success Academy, IDEA Public Schools a Achievement First spolu vzdelávajú viac ako 230-tisíc žiakov na 500 školách. Len títo štyria vzdelávací giganti by dnes dokázali poskytnúť vzdelávanie všetkým deťom v troch najväčších krajoch Slovenska. Pritom každá táto veľká sieť začala ako jedna malá škola s pár žiakmi a učiteľmi. A postupne sa rozrástla na veľkú firmu.

Tým nechcem tvrdiť, že všetky deti na celom Slovensku by mali začať navštevovať takéto veľké siete škôl. A že by mali zaniknúť všetky malé „rodinné školy“. Naopak, aj v samotných USA dnes vzniká nový opačný fenomén tzv. mikroškôl. Neviditeľná ruka trhu tu neustále testuje a objavuje. Zdá sa však, že školstvo so zdravou mierou koncentrácie trhu obsahuje aj určitý počet veľký sietí škôl.

Takíto vzdelávací giganti majú totižto dostatok priestoru na investície do výskumu a vývoja v dôležitých oblastiach. Napríklad ako efektívne nastaviť riadenie a organizáciu školy, manažment učiteľov, vyučovací proces a celkovo kultúru na škole. A to pre školy s rôznym cieľom a hlavne v rôznych podmienkach. Čo je práve veľmi dôležité pre riešenie niektorých špecifických problémov školstva na Slovensku. Otvoriť dobrú školu v krajskom meste totižto znamená niečo úplne iné, ako otvoriť dobrú školu v Jarovniciach, Lomničke alebo v Starej Ľubovni. V týchto ťažších podmienkach potrebujeme vypilovať nové prístupy k vzdelávaniu a následne ich aj rýchlo a dobre replikovať. To je niečo, v čom vynikajú práve väčšie siete škôl.

A to je niečo, čo nemá šancu dokázať sám zriaďovateľ so školou v malej dedinke v chudobnom regióne, ktorú navštevuje polovica žiakov zo znevýhodneného prostredia. Riaditeľ je tu sám a nemá priestor, čas, ani kapacitu v týchto ťažkých podmienkach premyslieť od základu celý systém vzdelávania. Toto je situácia, v ktorej silná fragmentácia predstavuje pre slovenské školstvo veľký problém. A ten nevyriešia žiadne kurikulárne reformy a preškoľovanie učiteľov z centra. Je potrebné vytvoriť maximálny priestor pre šikovných a aktívnych ľudí, a tak otestovať, či na Slovensku náhodou neexistuje priestor pre veľkú sieť škôl. Je potrebné vytvoriť možnosť zakladať charterové, resp. autonómne školy, z ktorých potom takáto sieť môže narásť.

HN online.sk, 31.3.2023