Sľuby sa sľubujú, podnikatelia sa (ne)radujú

Sľubov o lepšom podnikateľskom prostredí sme sa už napočúvali niekoľko. K týmto sľubom sa pripojila aj staronová vláda, ktorá má síce starý program, ale rovnakú ideu ako mnoho predošlých, aby sa podnikalo lepšie. Smršť sľubov, ako všetko bude iné, dostali podnikatelia aj na sneme podnikateľov priamo od premiéra. Ani sa nestihol starý deň stretnúť s novým a hneď v ten deň vyšlo Ministerstvo práce s novými ideami ako ,,zlepšiť“ podnikateľské prostredie.

Síce išlo len o predbežnú informáciu, ale hneď po prečítaní nám je jasné, že podnikateľ v tomto návrhu zákona nebude na prvom mieste. Jednou z povinností, ktorá sa má zaviesť je povinnosť informovať inšpektorát práce o prevádzke, v ktorej je viac ako 50 zamestnancov a vykonáva sa tam práca s vyšším rizikom. Paradoxom je, že obe potrebné informácie už štát má. Konkrétne Sociálna poisťovňa či zdravotné poisťovne majú informácie o počte zamestnancov. Počet zamestnancov vie úrad zistiť aj z účtovných závierok či iných ohlásení, ktoré musia všetci podnikatelia robiť (napr. zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím úradom práce). Na Úrade verejného zdravotníctva zas ležia ohlásenia zamestnávateľov s vyšším rizikom práce. Ak by inšpektorát práce zaviedol povinnosť ohlasovať sa, došlo k absolútnemu podkopaniu želaného stavu „jedenkrát a dosť“. Síce tento princíp má byť do konca roka 2018 zavedený na všetky informačné povinnosti, čo už teraz vieme, že je nereálny termín. Myslíme si, že by sa verejná správa nemala vracať opäť do štýlu pera a papiera a nútiť podnikateľov všetko orgánom oznamovať, ale úrady by si mali  hľadať tieto informácie priamo v štátnych zásuvkách.

Ďalší bič na podnikateľov bude plieskať na jednoosobové eseročky. Inšpektoráty si na nich určite pokutovo zgustnú, keďže aj im chcú prikázať zabezpečovať pre seba bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zavádza sa povinnosť pre podnikateľov, ktorí na svoju činnosť získali spôsobilosť na podnikanie, t. j. vedia aké bezpečnostné riziká na nich číhajú. Návrh nám nedáva odpoveď, ako byrokrat prišiel na existenciu takého spoločenského problému. Je zaznamenaný nárast pracovných úrazov podnikateľov? Otázka účelnosti tejto regulácie je taktiež otázna, keďže medzi podnikateľmi máme aj jednoosobových akcionárov, či už v akciových spoločnostiach, alebo jednoduchých spoločnostiach na akcie, ktorých sa nová povinnosť nebude týkať. Snaží sa tak štát zmeniť formy podnikania eseročkárov na akcionárov, aby ukázal, že projekt jednoduchej spoločnosti na akcie za 1 euro nie je spackaný?

Súčasne ministerstvo navrhuje prenesenie čiastočného dôkazného bremena pri dokazovaní nelegálneho zamestnávania na zamestnávateľov. Inšpektori sa tak budú môcť obmedziť na konštatovanie od stola, že „zákaz nelegálneho zamestnávania bol porušený a nech sa páči, pošlite mi dôkazy o opaku“. Pekný fígeľ ako zvýšiť počet kontrol, ale priamo aj zasiahnuť ďalšou byrokraciou zamestnávateľa.

Všetci sme si zvykli, že sľuby politikov nie sú dodržiavané a že v jednu hodinu sa dá niečo sľúbiť a hneď v daný deň porušiť. Snaha o debyrokratizáciu spoločnosti však nemala zostať pri slovách, ale smerovať k činom.