Spoločné hodnotenie zdravotníckych programov 2023

Zdravotníctvo bude po voľbách patriť k najdôležitejším témam pre novú vládu. Ako k tejto téme pristúpili politické strany vo svojich programoch? Na túto otázku odpovedala skupina piatich zdravotníckych analytikov vo svojom hodnotení zdravotníckej časti volebných programov.

Programy hodnotili analytici Martin Smatana a Michal Štofko z Msquare, Dušan Zachar z INEKO, Martin Vlachynský z INESS a analytik Matej Mišík ako súkromná osoba. Výsledky boli prezentované na tlačovej konferencii 20.9.2023.

Spôsob hodnotenia

Do hodnotenia boli zaradené programy strán, ktoré v prieskumoch dosiahli viac ako 3 % a zároveň zverejnili program do 14.9.2023. Hodnotili sa len oficiálne programy strán, nie výstupy jej predstaviteľov na blogoch, v médiách, na sociálnych sieťach a podobne.

Každé jedno opatrenie deklarované v programe bolo hodnotené z hľadiska súhlasu s opatrením (kladný, alebo záporný), kvality spracovania a prínosu (hodnotenie od +3 pre mimoriadne prínosné a dobre vypracované opatrenie, až po -3 pre extrémne škodlivé opatrenie) a dôležitosti (od 0 % pre bezvýznamné a irelevantné opatrenie, až po 100 % pre opatrenie so širokým dopadom na celé zdravotníctvo). Takto ohodnotené opatrenia boli následne pre každú stranu spriemerované. Priemerná hodnota bola v ďalšom kroku vynásobená komplexnosťou programu (hodnoty blížiace sa 0 % pre programy s pár vetami, hodnoty smerujúce k 100 % pre programy, ktorých opatrenia sa dotýkajú všetkých aspektov zdravotníckeho sektora). Celkový výsledok je tvorený súčtom hodnotení všetkých 5 analytikov.

Výsledky

Do zoznamu relevantných strán sa dostalo 11 subjektov, z toho dva (SME RODINA a OĽaNO) však k danému dátumu nemali dostupný program, preto neboli hodnotené.

Prvé dve miesta v hodnotení zopakovali výsledky z roku 2020, keď sa na prvé miesto opäť dostal program Slobody a solidarity nasledovaný Progresívnym Slovenskom. Tretie miesto obsadil program KDH, ktorý zaznamenal značný posun (zo 7. miesta) oproti roku 2020. Najnižšie skóre dosiahol program Republiky.

Porovnanie rozmerov „priemerného prínosu“ jednotlivých opatrení a „komplexity programu“ ukazuje, že SaS mala prínosný aj komplexný program. Podobne tak PS, pri ktorom však niektoré opatrenia už stiahli priemernú prínosnosť nižšie. KDH malo najkomplexnejší (zasahujúci najviac tém v zdravotníctve) program zo všetkých, avšak jednotlivé opatrenia mali veľmi rôznorodú prínosnosť, čo viedlo k ich nižšiemu priemernému hodnoteniu. HLAS-SD predstavuje v oboch rozmeroch takmer dokonalý priemer. SMER, Aliancia aj SNS mali extrémne stručné programy.

Komentár k výsledkom

Pozitívnym znamením bolo, že celková kvalita programov z pohľadu komplexnosti, detailov a porozumenia problematike oproti voľbám 2020 mierne stúpla. Do väčšiny programov sa dostali aj témy ako dlhodobá a paliatívna starostlivosť, duševné zdravie, otázky vzdelávania zdravotníkov, merania kvality či byrokracie. Zamrzela však absencia témy zdravia marginalizovaných komunít, ale aj menší výskyt opatrení zameraných napríklad na laboratóriá a diagnostiku, tému výnimiek či štandardov.

Najzásadnejším nedostatkom však bolo chýbajúce vyčíslenie nákladov navrhovaných opatrení, a to dokonca aj pri tých s dramatickým (stovky miliónov eur a viac) dopadom. Rovnako tak úplne absentovala téma úspor.

Oproti minulým voľbám bol pozorovateľný posun programov smerom k stredu. V minulosti veľké ideologické témy ako privatizácia vs. znárodnenie, konkurencia vs. jedna poisťovňa sa v aktuálnych programoch takmer nevyskytujú. Rovnako tak sa strany vyhli (alebo len opatrne dotkli) systémovým témam ako sú poplatky, odvodový systém, nárok, či štandard a nadštandard. Istou výnimkou bola SaS, ani jej program však nepopisuje dramatické prekopanie celého systému.

Na základe programov preto konštatujeme, že zdravotnícke tímy jednotlivých strán sa síce pozreli na jednotlivé témy v sektore poctivejšie ako v minulosti, no z hľadiska dramatických zmien sa stávajú skôr opatrnejšími.

Klikni pre zväčšenie: