Spotreba, či katastrofa

Ponúkame nový produkt! Poistenie hladu! Už nikdy si nemusíte plniť košík v supermarkete podľa peňaženky! A poznáte ten pocit, keď v neznámej reštaurácii nesmelo nakúkate do jedálneho lístka, a rozhodujete sa, či je toto miesto pre vás? S Poistením hladu je ten pocit preč. Stačí vytiahnuť kartičku poistenca vždy keď vám zakručí v žalúdku a žiadna pochúťka sa pred vami neschová!

Väčšina čitateľov by takýto inzerát správne zaradila do sekcie humoru a fikcie. Postenie hladu je ekonomický nezmysel. Poistenie je nástroj na manažment rizika, ktorého pravdepodobnosť na individuálnej úrovni nedokážeme odhadnúť. Vyhorí mi v nasledujúcich 30 rokoch byt? Spôsobím hromadnú nehodu na diaľnici? Utopím sa pri kúpaní v jazere? Keď však vezmem tisíc ľudí, zrazu viem pomerne presne odhadnúť, koľko požiarov bytov sa u nich v nasledujúcej dekáde odohrá a dokážem toto riziko finančne ohodnotiť. Ľudia nemajú radi riziko a sú za jeho zníženie ochotní zaplatiť. To je pridaná hodnota produktu poistenia.

Poisťujem katastrofu. Potreba raňajok, obeda a večere nie sú katastrofou, sú spotrebou. Zo skupiny tisíc ľudí sa táto udalosť stane každému z nich a to so železnou pravidelnosťou. Poistenie s tým nedokáže nič urobiť. Poistenie hladu by nevyrábalo pridanú hodnotu, naopak, administratívne náklady by vyrábali stratu.

Napriek tomu jedno také poistenie existuje. Voláme ho zdravotné poistenie, hoci je to trocha kamufláž, pretože je platené daňou, nie jednotným (a už vôbec nie rizikovo odstupňovaným) poplatkom.  Toto kvázi poistenie pokrýva ako katastrofy (rakovina, infarkt, ťažký úraz), tak spotrebné udalosti, ktoré sa opakovane udejú všetkým – triviálne ochorenia, boliestky a drobné úrazy.

Existuje jeden argument, ktorý vraví, že tak je to správne. Ľudia podľa neho nevedia správne vyhodnotiť riziko a v snahe ušetriť pár centov utrpia nakoniec väčšie a drahšie škody na zdraví. Existuje ale aj protiargument. Odtrhnutie spotreby od jej nákladov vedie k nárastu spotreby. Ak by ste mali poistenie hladu, chodili by ste na kebab na rohu, alebo na argentínske steaky? Nárast spotreby následne vyčerpáva zdroje. Ak vo svete obmedzených zdrojov vyčerpáme viac na spotrebu, ostane menej na katastrofy. Stotisíc preplatených paralenov je jeden nepreplatený inovatívny liek.

Hranica toho, čo je zdravotná starostlivosť sa neustále rozširuje. Už to nie je doktor s koženou taškou a desiatimi fľaštičkami. Dnes je to vesmír liekov, zákrokov, testov, rehabilitácií, terapií a konzultácií, ktorý sa každý deň rozširuje. V Spojených štátoch je zdravotníctvo skoro pätina ich ekonomiky. Dokáže verejný sektor obsiahnuť celý tento vesmír, zaplatiť to a neskrachovať?

Môže sa o to pokúsiť. Na Slovensku ideme skôr smerom štedrejšieho preplácania spotreby, viď napríklad nedávne zrušenie doplatkov za lieky (už tak výrazne limitovaných ochranným limitom) pre veľké skupiny obyvateľstva. No šanca je, že sa to nepodarí. Vo výsledku môžeme skončiť s dvoma paralelnými zdravotníctvami. Štátnym, ktoré sa bude snažiť dať všetkým všetko, ale bude v ňom panovať neformálny prídelový systém nekonečných čakačiek, a hotovostný systém, v ktorom si budeme môcť kúpiť všetko, ale za plnú sumu. Ak nie na Slovensku, tak v okolitých krajinách.

Preto je dôležité viesť debatu o tom, či má náš systém naozaj hradiť všetku spotrebu akýchkoľvek zdravotníckych služieb. Môžeme začať napríklad liekmi. My sme už začali – novou publikáciou s názvom Zázračné lieky – ako ich zaplatiť a neskrachovať. Môžete si ju stiahnuť na stránke iness.sk.

Postoj, 23.11.2020