Štíhlejší ľudia? Možno tak peňaženky

Už je to mesiac, odkedy úradnícka vláda Ľudovíta Ódora predstavila svoje „lego kocky“, teda súbor opatrení, z ktorých si nasledujúca vláda môže poskladať konsolidáciu verejných financií. Súčasťou lego kociek sú aj kocky iné – tie z cukru – a konkrétne ich zdanenie. Autori návrhu tvrdia, že je „naliehavo potrebné zaviesť účinnú reakciu“ na zvyšujúci sa výskyt obezity a súvisiacich chorôb a daň z nápojov sladených cukrom patrí medzi „dostupné možnosti politík overených praxou“.

V INESS sme sa na túto problematiku pozreli bližšie a názov novej publikácie Sladké daňové pokušenie veľa vypovedá o jej zisteniach. Okrem iného analyzujeme zistenia existujúcich vedeckých publikácií, ktoré efekty dane zo sladených nápojov skúmali v rôznych krajinách po celom svete.

Daňou proti kalóriám?

Analýzu sme rozdelili do troch krokov. Najprv sme si položili otázku, či daň zo sladených nápojov znižuje dopyt po nich. Následne sme skúmali, či a ako takáto daň ovplyvní kalorický príjem jednotlivca. A napokon odpovedáme na otázku, či daň zo sladených nápojov skutočne zníži nadváhu a/alebo obezitu v spoločnosti.

Rozdelenie na tri otázky sa ukázalo ako užitočné, keďže odhalilo dôležité detaily problematiky. Existujúci výskum síce potvrdil, že zavedenie dane zo sladených nápojov zníži dopyt po nich, pri ostatných otázkach však už je situácia komplikovanejšia. Štúdií skúmajúcich vplyv dane na kalorický príjem existuje výrazne menej a tie, ktoré máme k dispozícii, naznačujú, že zmena v dôsledku zavedenia dane je minimálna. V mnohých prípadoch sa zníženie kalorického príjmu pohybovalo v jednotkách kilokalórií na deň.

Dôvodov, pre ktoré sa pokles v dopyte neprejavuje rovnako jednoznačne aj v poklese kalorického príjmu, môže existovať mnoho. Predovšetkým v pohraničných oblastiach zvyknú napríklad ľudia na novú daň reagovať nakupovaním rovnakého tovaru na susednom území nezaťaženom daňou. Ďalším dôvodom môže byť aj to, že peniaze neminuté na sladký nápoj môžu pokojne byť minuté na sladkú tyčinku alebo pivo.

Najdôležitejším je však vplyv dane zo sladených nápojov na mieru nadváhy a obezity. Lebo len zo zmeny týchto ukazovateľov môžeme predpokladať zlepšenie zdravotného stavu či zníženie zdravotníckych výdavkov. A tu leží kameň úrazu tohto návrhu.

Takto sa to nerobí

Dôkazy o vplyve takejto dane na nadváhu a obezitu sú prinajlepšom zmiešané. Tie štúdie, podľa ktorých daň z cukru k nižšej miere nadváhy a/alebo obezity skutočne vedie, často našli zmenu v rádoch desatín, maximálne jednotiek percent. Teda minimálny vplyv. Navyše, vplyv dane identifikovali predovšetkým modelovacie štúdie, ktoré sú síce legitímne, ale ich výsledok závisí od voľby (dodajme aj presvedčenia) arbitrárnych predpokladov modelu. Pri skúmaní observačných štúdií založených na empirických dátach sa podiel publikácií, ktoré štatisticky významný vzťah našli, značne zmenšil.

V konečnom dôsledku tak nie je možné dostatočne posúdiť dosah navrhovanej dane – ktorej sadzba by mimochodom bola najvyššia v EÚ – na nadváhu a obezitu na Slovensku. Dosahovanie dobrého zdravotného stavu je totiž tkaním jemnej pavučiny každodenných rozhodnutí človeka o jedle, strese, fyzickej aktivite, vzťahoch či pobyte v určitom prostredí. Nemožno očakávať zmenu pomocou jedného jednoduchého opatrenia, ako je daň na jednu zo zložiek nevyváženej stravy.

S určitosťou však môžeme povedať, že by zavedenie návrhu vytiahlo ďalšie peniaze z vreciek ľudí, a to aj tých, ktorí žiadny problém s váhou nemajú. Navyše by viedlo k posilneniu roly štátu ako „pestúna“, ktorý na svoje plecia berie rozhodovanie za ľudí a určovanie, čo je dobré a čo zlé. Pre všetky tieto dôvody, ale aj nepredstavenie iných motivačných a vzdelávacích prístupov na riešenie toho problému nepokladáme zavedenie tejto dane za dobrý nápad.

SME, 5.11.2023